O zhubnej ľudskej ješitnosti a jej katastrofálnych dôsledkoch v dejinách

Je treba si priznať, že sami na seba sa pozeráme vždy oveľa zhovievavejšie, ako na iných. Že sa vždy vnímame v lepšom svetle a máme tendenciu ospravedlniť u seba to, čo by sme neospravedlnili u iných. Že si prispôsobujeme realitu tak, ako nám to osobne najlepšie vyhovuje. Ješitnosť, samoľúbosť a domýšľavosť tvoria určitú prirodzenú súčasť nášho ega. A nie len nášho ega, ale aj ega iných ľudí! Ega celého ľudstva!

Ak si však ľudia nie sú tejto vlastnej tendencie vedomí, ak si to nepriznávajú, ak s tým nebojujú, absolútne tomu prepadajú a stávajú obeťami svojej ješitnosti, domýšľavosti a samoľúbosti. Nimi ovládaný jedinec už potom nie je schopný vnímať skutočnú realitu, pretože ju vidí akoby v krivom zrkadle. Preto dotyčný nežije v realite pravej, ale v realite nepravej a skrivenej, prispôsobenej svojmu vlastnému pokriveniu. A to je cesta do skazy a do nešťastia.

Ale aby sme len neteoretizovali, pozrime sa, čo tento stav spôsobil v dejinách a čo spôsobuje v súčasnosti.

Už v dobe príchodu Ježiša Krista boli ľudia tak výrazne postihnutí ješitnosťou, domýšľavosťou, samoľúbosťou a s nimi spojenou pýchou, že ani Kristus, prichádzajúci priamo od Stvoriteľa, nedokázal splniť ich nároky. Nedokázal splniť ich požiadavky na to, ako má očakávaný Mesiáš vyzerať, čo má robiť a čo má hovoriť. Ľudia žili v tomto smere vo svojich vlastných predstavách a neboli schopní vnímať realitu takú, aká v skutočnosti bola. A pretože sa Kristus, ako pravý Mesiáš, nezhodoval s ich vlastnou predstavou Mesiáša, zavraždili ho! Vražda Syna Stvoriteľa bola dôsledkom ľudskej ješitnosti, domýšľavosti, samoľúbosti a nimi vytvorených predstáv a nárokov na Spasiteľa, ktoré nebol schopný naplniť ani samotný Spasiteľ. Takúto, samoľúbo vysokú mienku, má o sebe ľudstvo!

Ale pôsobenie skazonosnej ješitnosti neskončilo ani po smrti Krista! Naopak, plne sa prejavilo aj u jeho vlastných stúpencov a nasledovníkov! Tí totiž chceli tiež vidieť Krista iného, než v skutočnosti bol. Chceli v ňom vidieť zázračnú bytosť, stojacu nad prírodnými zákonmi. Nechceli v ňom vidieť obyčajného človeka, ktorý sa narodil na zemi ako človek, žil a pôsobil ako človek a ako človek aj zomrel. Ľudia nechceli prijať, že práve v tomto spočívala obrovská obeť Božieho Syna, ktorý vstúpil dobrovoľne do fyzického tela, a tým sa dobrovoľne podrobil všetkým fyzikálnym a prírodným zákonom, vládnucim na zemi.

Stúpenci a nasledovníci Krista boli postihnutí ješitnosťou do takej miery, že odmietli považovať poslanie Spasiteľa za splnené tým, že nám priniesol Slovo Pána. Že od svojho nebeského Otca priniesol Slovo Pravdy, aby nám v ňom ukázal, ako máme žiť, čo máme robiť a ako máme myslieť, aby sme mohli dôjsť k spáse. Aby sme mohli dospieť k mieru plnému životu na zemi, a po svojom odchode zo zeme do kráľovstva nebeského.

Ľudská ješitnosť potrebovala niečo viac! A preto urobila z vraždy Mesiáša na kríži čosi úplne iné, než to v skutočnosti bolo. Zo surovej vraždy Syna Stvoriteľa, ktorá bola reálnym odmietnutím osoby a učenia Ježiša Krista, urobila plánovaný akt spásy. Zo vzbury voči Stvoriteľovi a z vraždy jeho Syna urobila ľudská ješitnosť Boží zámer, prostredníctvom ktorého boli samoľúbi a domýšľaví pozemskí ľudia spasení. Takáto, ich ješitnosti dokonale vyhovujúca, nepochopiteľná obeť Krista im bola oveľa bližšia, ako skutočná, prostá a jednoduchá pravda, že človek môže byť spasený iba tým, že jedná a myslí v súlade s učením Božieho Syna. Takýmto katastrofálnym spôsobom kriví ľudská ješitnosť vnímanie skutočnej reality!

A poďme ďalej a priblížme sa trochu viac k našej súčasnosti. V evanjeliách je zaznamenané, že učeníci mnohokrát správne nechápali, čo im Ježiš hovoril, nad čím si on často povzdychol: „Ešte aj vy ma nechápete?“ A preto tiež často učeníkom v ústraní vykladal správny význam svojich slov.

Avšak Kristus videl, že ich nechápavosť je následkom ich duchovnej nezrelosti, a tá je zase následkom celkovej duchovnej nezrelosti ľudstva. Kvôli tomu nemohol Pán ľuďom zvestovať všetko, čo im zvestovať chcel. Preto povedal svojim učeníkom: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli /nepochopili/. Keď však príde On, Duch Pravdy, uvedie vás do plnej Pravdy! On Ma oslávi, lebo z Môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je Moje. Preto som povedal, že z Môjho vezme a zvestuje vám! A keď príde, ukáže svetu čo je hriech, čo je spravodlivosť a čo súd.“

Ježiš teda zasľúbil a zvestoval príchod pomocníka, Ducha Pravdy, ktorý príde v dobe, kedy bude ľudstvo natoľko duchovne zrelé, že bude môcť pochopiť plnú Pravdu.

A toto zasľúbenie sa stalo realitou, pretože Duch Pravdy naozaj prišiel a ukázal svetu čo je hriech a čo sú nespočetné ľudské omyly a polopravdy. Ukázal im čo je spravodlivosť, čo súd a prečo súd prichádza. Sprostredkoval im celú Pravdu v jej komplexnosti a celistvosti.

Avšak aj Duch Pravdy a jeho dielo narazilo na zemi na starú známu ľudskú ješitnosť, domýšľavosť a samoľúbosť, ktoré chcú všetko vedieť lepšie, a ktoré ignorovali Posolstvo Ducha Pravdy práve pre svoju neschopnosť vnímať realitu takú, aká je, pretože nekorešponduje s ich vlastnými, ješitnými predstavami o realite. A preto bolo dielo Ducha Pravdy a jeho osoba podrobené morálnej vražde a odsúdeniu.

A teraz sa dostávame už k našej najaktuálnejšej súčasnosti. Dostávame sa k žatve, k ovociu a k dôsledkom, ktorý takýto prístup ľudí k Posolstvám zo Svetla nevyhnutne prináša. Ľudstvu prichádza účet za vraždu Syna Božieho! Prichádza mu účet za morálnu vraždu Ducha Pravdy a ignorovanie jeho Posolstva! Prichádza mu účet za život, odtrhnutý od Vôle Najvyššieho, manifestovanej v Ježišovom Slove a v Posolstve Ducha Pravdy! Preto sa ľudstvo dostáva do fázy, kedy naň začínajú dopadať najrozličnejšie údery, ktorých účelom je otriasť jeho ješitnosťou, domýšľavosťou, samoľúbosťou a pýchou, aby sa konečne zbavilo tohoto pokrivenia duše a mysle, a začalo sa pozerať na realitu jasným zrakom.

Prvá svetová vojna a druhá svetová vojna boli apokalyptické svetové vojnové konflikty, aké naša civilizácia dovtedy nepoznala. Čoraz viacej sa množia prírodné katastrofy a prírodné anomálie. Hromadia sa najrozličnejšie predpovede apokalyptického diania, ktorému má byť naša civilizácia vystavená.

Ale mnohí, v snahe zľahčovať tieto skutočnosti hovoria, že všetko toto tu už predsa bolo, že sa nič mimoriadneho nedeje, a že sa všetko len v rôznych obmenách stále opakuje.

Áno, všetko už síce bolo, ale nikdy nie tak zhustené a skoncentrované, ako v súčasnosti. Ja osobne si napríklad spomínam na minulé leto, kedy panovali extrémne horúčavy. V rozhlase vtedy každých pár po sebe idúcich dní hovorili, že boli zaznamenané teplotné rekordy, najvyššie od začiatku meraní, čiže najvyššie za sto rokov. Avšak tieto rekordy, aj v rôznych iných oblastiach prírodného diania, už neprichádzajú raz za sto rokov ako v minulosti, ale prichádzajú v rozpätí niekoľkých rokov, alebo dokonca mesiacov, či týždňov. V rozpätí niekoľkých rokov prichádza sto ročná, alebo tisícročná voda, alebo enormné horúčavy a podobne.

Áno, všetko toto tu už bolo, ale nie je možné si nevšimnúť, ako sa to všetko v dnešnej dobe neuveriteľne časovo zhusťuje.

A všetkým slepým, hluchým a pochybovačným mohla už dávno otvoriť oči rana, ktorú zasadil nášmu svetu koronavírus. Udrelo to ako blesk z jasného neba a dokonale to otriaslo celou našou civilizáciou. Milióny ľudí boli vytrhnuté z bežného fungovania a zahnané do karantény, aby premýšľali o tom, čo sa to vlastne deje a k čomu to smeruje. Aby v tom všetkom spoznali výstražne zdvihnutý prst Boží! Aby v tom spoznali jeho zásah, ktorý ich má prebudiť z ich ješitnosti, domýšľavosti a samoľúbosti! Zásah, ktorý ich má prebudiť z ich smrteľného duchovného spánku, aby ešte včas nastúpili cestu k vlastnému hodnotovému obratu, a aby sa duchovne obrodili. Aby utrpenie, bolesť a smrť, ktoré v súčasnej koronavírusovej kríze postihli desaťtisíce, napokon nemuseli prísť až k nim samotným, a ľadovo chladnou ruku ich zovrieť okolo ich vlastného krku.

Svetové dianie dosahuje bodu smrteľnej vážnosti a Stvoriteľ chce, aby táto vážnosť bola ľuďmi poznaná! Stvoriteľ chce, aby už ľudia konečne duchovne precitli, a aby s najhlbšou vážnosťou siahli po Slove Ježiša Krista a po Posolstve Grálu od Ducha Pravdy, a svojim životom a myslením ich premenili v čin. Lebo Stvoriteľ chce mať už konečne na tejto planéte skutočné, pravé, duchovné ľudstvo, a nie tú paródiu na ľudstvo, blúdiace v ateizme, materializme a v najrozličnejších dogmatických omyloch, ktoré tu živorilo doposiaľ a ničilo všetko okolo seba.

Varujme sa preto ako smrteľného jedu všetkej ješitnosti, domýšľavosti, samoľúbosti a pýchy, ktoré sú hlboko zakorenené v našich dušiach, a ktoré nám umožňujú žiť v klamlivej realite. Ale len dovtedy, kým napokon na nás s plnou váhou nedopadne skutočná realita Ducha s jej železnou Spravodlivosťou, a ako duchovne mŕtvych, a preto vo stvorení nepotrebných, nás definitívne zničí.

http://vaznost-doby.bloger.cz/ v spolupráci s M.Š.

Zdieľaj článok na facebooku
10 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Vreskot000

    33 ročný muž

    akt ukrižovania Pána a jeho slávneho zmrtvychvstania bol plánový predsa od prvého hriechu adama a evy. teda pra rodičov. hypoteticky, keby neboli zhrešili, možno by sa nemnožili, lebo dobre vieme, že deti adama a evy prišli po hriechu, nie po nom. biblicky teda možno uvažovať v teoretickej rovine, že aj plodenie detí sa nezaobíde bez aktu hriechu. Boh to pripustil, lebo ľudstvo sa ďalej rozmnožovalo a Boh to predsa požehnal. druhá vec. ľudia nepochopili odkaz Pána Ježiša. to je pravda. ale nič to nemení na tom, že vprostred ľudí bol poslaný práve preto, aby ako obetný Baránok priniesol Otcovi nebeskému zmiernu obetu za hriechy celého sveta. On na to prišiel na svet. hypoteticky, keby prví rodičia neboli zhrešili, jeho príchod na svet by nemusel byť za tak dramatických okolností aký bol. súženie ho prenasledovalo odkedy Duch Sv. zatienil Pannu Máriu a kedy ona počala z Ducha Svätého. veď sama Matka Pána muža predsa nepoznala, teda bola Panna / z rodu dávidovho/ keď utekala do egypta s dieťaťom Ježišom. Keď sa Ježiš 12 ročný stratil v chráme, ako ho našli, a ako vyučoval on, starších, zákonníkov a iných učiteľov a podobne, a oni ho počúvali a divili sa, skade nabral toľko múdrosti. ďalšia vec. Pána Ježiša predsa mnohokrát chceli chytiť, zabiť, ale ako on povedal, ešte neprišla jeho hodina. Čo to znamená pre veriaceho kresťana. Je nesporné, že smrť Pánová bola Bohom chcená nie zo sadistických cieľov, že Boh sa rád prizerá na vraždu svojho syna, jeho ukrižovanie a podobne, ale preto, že to On predsa vymyslel plán spásy tak, ako ho vymyslel. On vymyslel, že Mesiáš bude veľa trpieť, že ho ukrižujú, ale tiež, že na tretí deň vstane z mŕtvych. Totiž symbol kríža v kresťanstve má veľmi veľký zmysel. Symbolizuje Pánovo utrpenie, ktoré skončilo. Ježiš ale vstal zmrtvych. My už nežijeme v akejsi pôstnej dobe, pretože Kristus už predsa zvíťazil. On už premohol svojou smrťou našu smrť, a svojím zmŕtvychvstaním obnovil nám život. Toto sú biblické pravdy. Prečo potom by ho chceli zabiť. Diabol pohýnal tých ľudí, pretože diabol ako jediný nenávidí všetko božské. Všetko čo súvisí s Otcom Synom a Duchom Svätým, pretože on bol zvrhnutý do pekla kôli svojej pýche. Keby farizeji s pokorou v srdci uznali, týka sa to aj piláta, že toto je mesiáš, boli by určite spasení. Boh by v danom okamihu určite vymyslel plán, ako zachrániť ľudstvo aj bez vraždy Pána Ježiša. Oni ale toho schopní neboli, a práve preto Boh Otec vedel, že Pán Ježiš, jeho Syn musí zomrieť. Istý katolícky biskup omylom nazval vykupiteľskú smrť Pána ako niečo, čo Kristus podstúpil za nás len zo súcitu. To nie je pravda. To nie je súcit. lebo súcit je obyčajný sentimentalizmus. Súcit môžem mať s niekým, kto potrebuje pomoc, a pomôžem mu, ale nezachránim celkovo. Môžem mať súcit s biednym, podám mu jedlo, nachovám ho. ak je to v mojej moci, môžem mu sprostredkovať prácu, a tým pádom vec vybavená. "Problém" alebo skôr by som to nazval tajomstvom tohoto všetkého je práve tá skutočnosť, že Boh rozmýšľa inak ako my. Či sa vykupiteľská hodnota sveta dala uskutočniť aj iným spôsobom nie je predmet uvažovania v telogickej, duchovnej, náboženskej a filozofickej rovine. To sú nezmysly. Proste sa to stalo. Kristus Pán vedel, prečo to robí. Sám Peter, jeho najvernejší učeník mu predsa jasne povedal, že Majster môj, to sa ti nesmie stať, za čo ho Pán prísne pokarhal a usmernil slovami, že ....Choď mi z cesty Satan, lebo nemáš zmysel pre božské veci, len pre ľudské...Mk 8, 27-33. Nájdeme teda túto spásonosnú konverzáciu medzi apoštolom Petrom a Spasiteľom predsa pod týmito súradnicam v markovom evanjeliu. Oceňujem tvoje blogy preto, lebo síce dobre rozmýšľaš, a to, že mi dávaš nespočetné podnety práve na to, aby som pridal nejaké zamyslenie. Lenže musíš si uvedomiť, že sú veci, ktorým ani ty nerozumieš, ale prekladáš to ako fakt. Je mi sympatická tvoja bohabojnosť, a verím, že sa bojíš Pána takým spôsobom, ako žalmista v Starom zákone blahoslaví všetkých, ktorí sa boja Pána a kráčajú po jehe cestách, v jeho šľapajách, a milujú jeho Slovo, náuku, a všetko čo sa týka jeho božstva. Avšak nezabudni, že my ľudia musia sa duchovne neustále vzdelávať a načúvať Duchu Svätému. A toto málokto dokáže. Vieš. Predstava toho, ako človek je morálne zlý je jedna vec, ale my ľudia sme predsa predmetom spásy a každý človek sa má usilovať, ako prežiť v prostred týchto neprávostí, ktoré sa na nás valia z každej strany. Otázka je, nakoľko obstojíme. Zamysli sa prosím ťa nad tým, čo som ti napísal, a nebuď ako ovca, ktorá si nedá povedať. Písmo sväté musíš sledovať v kontexte od Genezis po Zjavenie, a nie vytrhnúť si z toho, čo sa hodí tebe a podobným. Pozývam ťa preto k plnšiemu rozjímaniu nad Písmom svätým a modlitbe za to, aby sme všetci raz patrili do jedného stáda, ovčinca, ktoré pasie náš Veľpastier Kristus. nič inšie by sme si všetci kresťania rôznych denominácii azda nemohli ani priať, a veľkým plus by bolo predovšetkým to, keby sa obrátili ateisti a uverili v Pána Ježiša. Pretože nezabudni. Kto vyzná mňa pred ľuďmi, toho ja vyznám pred Otcom ktorý je na nebesiach, a myslím to vážne.