Pravá modlitba totiž nie je čosi, čo je oddelené od života. Čosi, na čo si nájdeme čas, aby sme to praktizovali v nejakom chráme, alebo doma. Tým samozrejme nemá byť povedané, že takýto druh modlenia nemá svoj význam a nie je potrebný, ale treba zdôrazniť, že to ešte nie je skutočná modlitba.
Skutočná modlitba je totiž modlitba, uskutočnená životom samotným! Pravá modlitba je život sám, ako súvislá reťaz jednotlivých činov nášho každodenného života. Je to radostné, tvorivé a čisté jednanie s pohľadom upretým nahor, s vedomým úcty k Najvyššiemu. Lebo len jemu ku cti majú slúžiť všetky jednotlivé činy, ktoré konáme v našej každodennosti.
A uctievať ho môžeme jedine tak, že všetko naše jednanie, všetky naše činy, ale i všetky naše myšlienky, ktoré sú v podstate taktiež činmi v jemnejšej rovine bytia, že všetko toto sa bude vždy pohybovať iba v rámci Vôle Najvyššieho. Jedine tým to bude bohumilé. Jedine vtedy to budú činy, slúžiace Najvyššiemu ku cti. Jedine vtedy sa to stane radostnou a pravou modlitbou činu.
Všetko, čo takýmto spôsobom človek vykoná, všetko, čo takýmto spôsobom vysloví a na čo takýmto spôsobom myslí, sa stáva pravou modlitbou činu, zachvievajúceho sa v rámci hraníc, určených Vôľou Najvyššieho.
Avšak základným predpokladom toho, aby sa mohol človek modliť takýmto pravým spôsobom je poznanie Vôle Najvyššieho. Poznanie hraníc, ktoré nám vo stvorení vymedzuje. A tieto hranice správneho ľudského jednania nám boli jasne vytýčené Desatorom prikázaní, ako aj učením Ježiša Krista.
Žiaľ, je neblahou vlastnosťou ľudí prispôsobovať si všetko ku svojmu vlastnému obrazu. Presnejšie povedané, ku svojej vlastnej pohodlnosti. A preto bolo počas stáročí rušivo zasahované aj do pôvodného učenia Ježiša Krista v rámci jeho výkladu. To malo za následok jeho zastretie a zahmlenie až do takej miery, že stratilo schopnosť viesť ľudí nahor tým, že im čistým spôsobom tlmočí Vôľu Najvyššieho. Vôľu Najvyššieho, v ktorej hraniciach sa majú pohybovať všetky city, slová a myšlienky ľudí, čím sa stanú pravou, sviežou a živo sformovanou modlitbou. Modlitbou činu vo forme celého nášho jednania, nerozlučne spojenou so životom samotným.
K tomu je ale nevyhnutné poznanie Vôle Pána, a teda hraníc, ktoré nám ľuďom jasne vymedzuje, aby sme sa práve ich rešpektovaním stali skutočne ľuďmi.
A pretože táto Vôla bola vinou ľudí v rámci učenia Ježiša Krista a výkladu jeho slov zakalená, musel byť zásadný ukazovateľ správnej cesty bytia nanovo vytýčený. Museli byť opäť jasne a zrozumiteľne vytýčené hranice Vôle Najvyššieho, aby sa jednanie ľudí, pohybujúce sa v ich rámci, mohlo stať pravou modlitbou.
A preto každý, kto naozaj chce, má možnosť nájsť čisté poznanie Vôle Pána v diele „Vo Svetle Pravdy“. V diele, ktoré ju ľuďom sprostredkováva v nepokrivenej podobe. V skutočnosti však nejde o nič iného, ako iba o to, čo už raz povedal Ježiš. Je to len zbavené všetkých ľudských nánosov a skreslení.
Je vecou každého jednotlivého človeka, aby tieto skutočnosti sám preskúmal. Informovanie sa u druhých a zavrhnutie tohto zdroja bez vlastného skúmania je tou najtragickejšou chybou, akou môže človek urobiť. A to preto, lebo sa pri svojom hodnotení a odmietnutí spoliehal na iných. Každý musí ale skúmať sám, pretože každý ponesie zodpovednosť len sám za seba. Zodpovednosť za vlastné bytie a za cestu, ktorou ním pôjde.
A buď pôjde cestou poznania Vôle Pána, do ktorej rámca vtesná všetko svoje konanie a myslenie, aby z nich takýmto spôsobom urobil pravú modlitbu radostného činu, alebo sa zo zotrvačnosti, z tradície, či jednoducho z lenivosti myslieť rozhodne ísť cestou ľuďmi pokrivenej Vôle Pána, ktorá ho nepovedie k výšinám, ale do slepej uličky.
O materialistoch a ateistoch tu hovorené byť nemá, pretože tí sa už rozhodli ísť svojou cestou so všetkými dôsledkami, ktoré im to prinesie.
Celá vec je však nesmierne vážna preto, lebo nastáva čas, kedy každý z nás musí učiniť zásadné životné rozhodnutie, kam bude smerovať loď svojho bytia. Musí sa rozhodnúť, či ju bude smerovať nahor, k trvalému šťastiu, radosti a mieru, alebo naopak nadol, do noci hrôzy. A to žiaľ, už bez akejkoľvek možnosti opätovnej zmeny smeru.
A tak preto práve dnes stojí každý z ľudí pred rozhodujúcim míľnikom svojho bytia. Buď konečne dozrie k pravej modlitbe, uskutočnenej radostným a čistým jednaním vo svojom každodennom živote, pohybujúcim sa v rámci hraníc, vymedzených Vôľou Najvyššieho, alebo vo svojej neochote vážne skúmať tieto životne dôležité skutočnosti bude pokračovať cestou ľuďmi značne skreslenej a pokrivenej Vôle Najvyššieho, ktorá ho nepovedie k výšinám.
Prvá cesta je cestou dňa a druhá cesta je cestou noci. Prvá cesta je cestou Svetla a druhá cesta je cestou temnoty. Prvá cesta je cestou radosti a druhá cesta je cestou bolesti. Prvá cesta je cestou života a druhá cesta je cestou smrti. Prvá cesta je cestou večného bytia a druhá cesta je cestou večného zatratenia.
Čas dozrel a ty, človeče, si musíš vybrať! Zváž preto dobre, a hlavne samostatne, čo si vyberieš, pretože jedine ty sám budeš podrobený svojej voľbe a z nej vyplývajúcemu osudu, ktorý si tak pre seba pripravíš.
A pamätaj človeče, že aj tvoj nezáujem o všetky tieto veci je už tvojim výberom a tvojou voľbou, ktorej dôsledky ponesieš.
Avšak vy, ľudia otvorení duchom, poznajte pravú cestu nahor a odhodlane po nej vykročte. Kráčajte po nej prostredníctvom vášho každodenného jednania v súlade s Vôľou Najvyššieho, aby ste týmto spôsobom, to jest v pravej modlitbe radostného činu, mohli dôjsť napokon až tam, k zlatým bránam kráľovstva nebeského.
» kusvetlu.blog.cz/... v spolupráci s M.Š.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
antifunebracka
12. 6.júna 2019 16:22
2
Ano napisal si dobre. Zijeme v dobe, kedy mladi ludia ziju len pre telesne veci. Chodit do fitka, posilovne, byt krasnym a neviem co, ale vnutri prazdnym, tupym, bezcitnym,prizemnym. Da sa to vsak napravit. Domnievam sa vsak, ze miera napravy sa udeje jedine akymsi vnutornym zatrasenim, kedy nejake nepriaznive okolnosti nas donutia zmenit smer cesty. Azda vtedy nastane navrat k nasej povodine odkial sme vsetci prisli, a kam smerujeme, teda k Bohu. Este by som zdoraznil, v nasej katolickej cirkvi, mozno aj vasej, sa zdoraznuje potreba spytovania svedomia a vyznania hriechov s naslednym rozhresenim od knaza. Kto sa nechce duchovne zmierit a vyprosit si pokoj v dusi, ten sa bude trapit aj vprostred blahobytu a okateho stastia. Lebo mnohi bohati su slobodni, mnohi su nestasnti. Mnohi slobodni si neveddia najst zenu, a opacne, a kled niekto ma svoju polovicu pri sebe citi podozrievavost,pocit odhalenia,hanbu, hnev, frustraciu, klamanie, zahmlievanie skutocnosti, vyhybanie za prijatiu zodpovednosti, hadzanie plnenie povinnosti na druheho a podobne. To vsetko je aj preto nielen, ale aj lebo sa nesnazime posväcovat náš čas modlitbou. Avšak nie sú doležite predĺžene modlitbove remienky, ako jezis napomina farizejov, ale to, kedy človek premiena svoje spova v modlitbe na ciny. Pokial nie sme ochotny lámať chlieb hladnemu, nepochopili sme modlitbu Otčenáš. Pokiaľ sme nedozreli vnutorne pre odpustenie tomu, kto vedomu ublizil, a nevieme sa odosobnit, a prijat to ako volu Boziu, zas sme nepochopili modlitbu Pána otčenáš. Pokiaľ sme neprosili, aby nás Boh zbavil Zlého v akejkolvek forme a podobe, aby sme takto čistí mohli sa ocitnúť pred jeho tvárou, zas sme nepochopili Otčenás. Su modlitby, napriklad modlitba posv. Ruzenca, na ktoru treba vediet dospiet, ked chceme zvelebovat Pana a sustredit sa na vyznavanie krestanskych cnosti, priavidiel a podobne.
3
Este by som ale doplnil moju uvahu v pokracovani v tomto. Pises ze o materialistoch sa tu hovorit nema,pretoze ti si zvolili svoju cestu. Rozumiem co chces povedat, pretoze aj spravanie niektorych blogerov tomu jasne naznacuje vyslovene v nepriatelskom postoji, ale osobne to neriresim, aj preto, lebo som mimoriadne zaneprazdneny, a aj tuto volnu chvilu vyuzijem na pisanie kwn komentu nie blogu, na ten nemam cas ani chut, lebo z tabletu sa zle vpisuje clanok, ale dajme tomu, ale to ti chcem este povedat, ze aj ked oises, ze sa nebudes bavit s ateistami a materialistami, v niecom mas pravdu. Pretoze nedozreli k poznaniu pravdy vo svete, ktora sa predovšetkým prejavuje v zivote, jeho sposobe, štýle, vyznavani hodnot a kladenie ich na piedestal. O tomto osoby bez vyznania nemaju sajnu, pretoze jedine krestan vnima modlitbu ako prostriedok na dosiahnutie ciela, ba co viac, modlitbu, celkovy styl zivota, ktory vedie, praktizuje mnohorakym sposobom v ateistickej spolocnosti tak, ze sa stava esenciou jeho bytia. Su mnohi ktori nemaju zmysel zivota a uvazuju o samovrazde, a za takych sa treba vela modlit. Aj za prenasledovanych ludi sa modli cela cirkev po celom svete. Fyzicky azda nevieme zabranit akemusi masivnemu teroru a duchovnej sikany valiacej sa na krestanov zo vsetkych stran, prostrednictvom tlace, medii, televizora rozhlasu, alebo internetu, ktory fakticky funguje nepretrzite ale mozeme naozaj sa ako krestania spojit v jeden umysel prosit a zvelebovat Pana na tieto prosby. Ostatne nexhaj na Neho. Jednemu som napisal v tom zmysle, ze ked si o mne myslis ,ze som taky a taky, tak si to mysli. Tvoje myslenie o mne ja osobne nezmenim, ale ani nechcem. A mnoho veriacich chce menit mienku, aby nepriatelia alebo ostatni v nich videli tu dobru pracu, ktoru konaju. Ale pozri. Ma to zmysel? Ma zmysel ak mam niekomu dokazovat aky som? Kde pracujem, o co sa snazim v zivote, co verim a ktore hodnóty vyznavam, a ake je moje zivotne kredo? Mne to moze byt jedno. Podobne ako aj tebe. Kto ma odvahu ist do lepsieho nasleduje vzory. Kto vzory neriesi, pre toho je cesta zarubana, podobne ako so slobodou cloveka. Mas moznost si zvolit kde chces ist ale nik ta na cestu poznania dobra, spravodlivosti, pokoja, viery, zboznosti, radosti a lasky ťahať nebude, pokiaľ nepouzijes rozum a nezistis ze kracas zle. Asi tolko som ti chcel napisat.
Napíš svoj komentár