Ale toto všetko, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, je v ostrom rozpore so slovami Krista, ktorý nás nabádal k niečomu úplne inému! K tomu, aby sme boli ako deti!
Čo znamená jeho odporučenie? Znamená, že k Výšinám vedie jedine cesta čistého detského srdca a jednoduchej, nekomplikovanej a priamej detskej mysle. Znamená to, že skutočnú Pravdu bytia je možné chápať jedine takýmto spôsobom, pretože skutočná Pravda je prostá, jednoduchá a prirodzená. A preto prístupná absolútne každému človeku bez rozdielu!
Naopak, komplikovanosť, zložitosť a prílišná učenosť iba zahmlievajú cestu k Pravde, pretože sa ju snažia vidieť zložitejšou, než v skutočnosti je. Ba čo viac, takýto prístup úplne znemožňuje jej chápanie! To, čo ľudia takýmto rozumovo komplikovaným spôsobom získavajú, sú len ich vlastné ľudské názory tak, ako to kritizoval už Ježiš vo svojej dobe slovami: „Vaše náuky sú len náuky ľudské!“
Konečne preto treba pochopiť, že skutočná Pravda je prostá, jednoduchá a nekomplikovaná, čo je na míle vzdialené od prehnanej komplikovanosti najrozličnejších teologických rozumových konštrukcií. A práve preto je možné Pravdu vnímať a poznať jedine v prostej, nekomplikovanej jednoduchosti srdca a mysle, akú majú deti. Ide tu totiž o účinky vesmírneho zákona rovnorodosti, na základe ktorého k sebe nachádza cestu iba to, čo je rovnaké a vzájomne rovnorodé.
A zákon rovnorodosti sa vo vzťahu k poznaniu Pravdy bytia a poznaniu Stvoriteľa prejavuje ešte aj iným spôsobom. A síce tak, že najvnútornejšie duchovné jadro našej osobnosti, to skutočné „ja“, o ktoré ide predovšetkým, sa v nás prejavuje čistými citmi. To znamená, že jedine za pomoci čistých citov je človek schopný vnímať, poznávať a chápať všetko to, čo k nám prichádza z výšin Ducha.
A toto, jeho duchom skrze čistý cit uchopené duchovné poznanie, pochádzajúce z výšin Ducha, potom človek môže prostredníctvom spolupráce s rozumom zaodieť do slov. Môže ho zhmotniť do slov. Takto by to malo fungovať a takto by mal človek formovať svoje poznanie Pravdy i poznanie Stvoriteľa. Jedine takýmto spôsobom sa totiž dokonale naplňujú účinky veľkého vesmírneho zákona rovnorodosti, na základe ktorého duchovné jadro človeka, prejavujúce sa v nás čistými citmi, môže nadviazať kontakt a spojenie so vznešenou Pravdou Ducha. Jedine takto ju môže tušiť, vnímať a porozumieť jej.
Človek však okrem citových impulzov ducha vlastní aj rozum, aby prostredníctvom neho poznával hmotný svet a mohol ho ovládať. A prostredníctvom rozumu a rozumových znalostí sa ľudia skutočne stali takmer neobmedzenými vládcami hmotného sveta. A to preto, lebo opäť na základe vesmírneho zákona rovnorodosti je práve náš rozum rovnorodý s hmotou. Preto k nej nachádza cestu, preto jej rozumie, chápe ju a ovláda ju.
Žiaľ, na základe úspechov rozumu v ovládaní hmotného sveta, začali postupne ľudia mimoriadnym spôsobom nadhodnocovať jeho význam. Začali sa opierať predovšetkým oň a časom to došlo až tak ďaleko, že mienka rozumovej zložky ich osobnosti sa pre nich stala rozhodujúcou aj vo veciach ducha. Aj duchovná oblasť, duchovné pravdy i Stvoriteľ ako taký začali byť vnímané, poznávané a uchopované rozumom.
Ale keďže rozum je na základe zákona rovnorodosti rovnorodý jedine hmote, muselo dôjsť k tomu, že vznešenosť, veľkosť a žiarivosť Pravdy Ducha bola rozumovo sploštená, oklieštená, ohraničená a obmedzená.
A tak to, čo pochádzalo z Výšin Ducha, ako potrava a oblaženie pre ducha človeka, sídliaceho v jeho srdci, bolo rozumom znehodnotené a stratilo schopnosť povznášať ducha. Stratilo to schopnosť viesť človeka k výšinám Ducha.
Tak sa z duchovných učení pôsobením rozumu stali náuky duchovne mŕtve a učenci, ktorí ich hoci aj celý život študovali, sa stali neschopní vnímať, poznávať a porozumieť skutočným pravdám Ducha. A preto títo ľudia, napríklad biblickí zákonníci a farizeji, neboli vôbec schopní chápať učenie Ježiša Krista. Jeho učenie však bolo oveľa bližšie masám obyčajných ľudí, ktorí v sebe predsa len ešte niesli určitú mieru prostoty, prirodzenosti a nekomplikovanosti srdca.
A práve kvôli tomu volá Ježiš k nám všetkým, aby sme boli ako deti, pretože inak nebudeme môcť vôjsť do kráľovstva nebeského. To znamená, že sa máme viac riadiť svojimi čistými citmi, ktoré sú impulzmi nášho ducha, a prostredníctvom ktorých sa stávame schopnými vnímať a uchopiť Pravdy Ducha.
Všetko je tak nesmierne jednoduché, iba človek sám si to skomplikoval. Veď predsa o pravde srdca a čistého citu netreba vôbec uvažovať! Netreba o nej vôbec hĺbať! O pravde srdca a čistého citu netreba robiť žiadne teologické konferencie!
Pravda srdca, čiže pravda ducha, predsa v každom človeku vždy jasne žiari v čistote jeho citu! Ním sa riaďme a ním preciťujme hodnotu i pravdivosť vecí. Tu netreba vskutku o ničom premýšľať! Tu treba iba proste žiť a jednať v slobode ducha! V slobode čistého citu, ktorý sa ozýva v našom srdci!
Akékoľvek myšlienkové hĺbanie o tom veci iba zbytočne komplikuje a zahmlieva! A žiaľ, práve na takomto myšlienkovom hĺbaní, analyzovaní a komplikovaní je postavené to, čo sa nazýva teológiou. Teológia je rozumová snaha o vyjadrenie právd Ducha, čo však na základe vesmírneho zákona rovnorodosti nie je možné.
Ale pretože ľudia vo svojom vnútri enormným spôsobom nadhodnotili vlastný rozum, v jeho pýche, v pýche rozumu odsúvajú bokom cestu detskej prostoty. Skutočná pravda i skutočné poznanie Stvoriteľa musí byť podľa názoru ľudí, upadnuvších do preceňovania rozumu, oveľa zložitejšie a oveľa intelektuálne náročnejšie. Len týmto spôsobom je to podľa nich naozaj veľké. A preto, aby mohli dosiahnuť tejto iluzórnej veľkosti, vzniklo čosi takého, ako je teológia. Len ona môže podľa ich názoru odkryť najskrytejšie tajomstva bytia, pretože poznávacím znamením skutočnej múdrosti je práve miera obtiažnosti pochopenia. A preto tento druh ľudí realizuje svoje „poznanie“ a svoju „múdrosť“ práve v rámci zložitosti teológie.
Toto je však cesta falošná! Je to cesta pýchy rozumu, ktorý svojimi nehodnými rukami siaha na pravdy Ducha a splošťuje ich, okliešťuje ich a zužuje ich. Je to cesta pýchy rozumu, ktorý z veľkosti učenia Ducha vytvoril iba svoje vlastné náuky ľudské.
V ostrom protiklade k tomu znejú slová veľkého Majstra: „Buďte ako deti!“
Jedine v detskej a prostej čistote srdca a citu je skrytá cesta k pochopeniu Pravdy bytia, i k pochopeniu Stvoriteľa! Jedine detská a prostá čistota srdca a citu je pravou cestou k Svetlu!
» kusvetlu.blog.cz/... v spolupráci s M.Š.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
vreskot000
4. 10.októbra 2019 21:34
obávam sa brat, že si to nepochopil vôbec, ale samozrejme, ako človek ti nechcem dávať nijaké rady, len si myslím, že sa mýliš. všetko čo tvrdíš vieš... mal by si mať potvrdené akýmsi magistériom. problém je, že teologia ako taká ako vedný odbor sa študuje na vysokej škole. opisuješ nejaké cesty k výšinám a neviem čo. brat! jediný citát z písma sveteho si neudal. len tu píšeš nejaké úvahy, ale vyhýbas sa pojmu Boh, Písmo sväte a podobne. bez biblie sa nedostaneme daleko. teologia je potrebná, pretože je to veda, ktorá sa zaoberá o Bohu. niečo o Bohu musí byť podložené. podložené je to na základe písma sv. od ktorého sa odvodzujú všetky iné vedy. filozofia práveže vznikla na základe toho, že viaceré veci si vieme, alebo práve naopak, nevieme odvodim rozumom, ako prirodzená cesta poznania. A celkom je dané, že mnoho vecí nás presahuje ktoré nevieme pochopiť. To všetko vkladáme do múdrosti Najsvätejšej Trojice, kde sú skryté všetky poklady múdrosti a vedy. Bez nej, bez Neho nepovstalo nič z toho čo povstalo, a všetko by bolo ničím. Človek je povolaný, aby poznával Boha prirodzenou cestou rozumu, ktorá nám je daná, a ktorá nám je najzrozumiteľnejšia. Píšeš že všetko je tak jednoduché. Nie nie. To len akísi novodobí osvietenci sú nadšenci, kde všetko vnímajú len pozitívne, bez kritiky, bez pokory, bez skúmania. žalm 64 hovorí, ako hlbočina je človek a jeho srdce je priepasť, a taktiež to, ako človek má bádať a poznávať, prečo som tu, aký má zmysel moja existencia, k čomu smerujem, či sa cítim štastný, či sa cítim objektívne šťastný, alebo chcem obdarovať aj niekoho iného, a či moja cesta životom, na ktorej mi je Kristus svetlom, pravdou, pokojom, cestou, životom a podobne, je známa aj tým, ktorí potrebujú sa v spleti zložitých životných situácii nájsť predovšetkým samého seba, poznať seba, poznať svoje okolie, robiť dobré, nie zlé, a či sme tvorcami pokoja, samozrejme iným, ako káže svet. Preto teologia ako taká sa nemôže nikdy mýliť. Tým nehovorím, že nepodlieha akejsi konštruktívnej kritike, ale to, že aj v Cirkvi katolíckej jestvuje magistérium cirkvi, učiteľský úrad cirkvi, aby sa nastolil poriadok. Nik netvrdí, že je dokonalý, ale bolo potrebné vytvoriť systém, podľa ktorého sa postupuje, a robí sa s najlepším vedomím a svedomím. Prirovnal by som to k dopravným značeniam. Sú križovatky, kde máš STOP, a musiš s vozidlom zastať tak, aby ti zastali všetky 4 kolesá. No pozri! ale niektoré stopky sú umiestnené, žeby som plynule prešiel jazdou tou križovatkou. nepotrebujem zastaviť. Teoreticky to možné je, a to, prečo tam je stopka, rozhodli iní pre všeobecné dobro. Pretože ja, ty ako zodpovedný šofer to rešpektovať azda budeš, budem. Ale sú takí, ktorí to nerešpektujú, ktorí to azda popierajú, a tvária sa že tam nič nie je, a pre nich to nemusí platiť. Práve kôli porušovaniu dopravných predpisov môže dôjsť celkom ľahko k nehode, a samozrejme, keby to tam bolo, pravdepodobne k ničomu by nedošlo. To že niektoré ťukance sa niekedy prihodia šoferom môžeme pripispovať k nepozornosti, ktorá sa sa nemá stávať. ale značky rešpektovať naozaj musíš. A tak je to aj s duchovným životom a životom kresťana. Keď niekto niekoho nabáda ku kritike teológie ako takej, musíme zdôrazniť, či jestvuje akási príčina, voči ktorej je nutné sa ohradiť v určitom smere. A keď sa ohradzujeme, aby sme to podopreli na základe ťarchy dôkazov. Pokiaľ niečo nevieš zdôvodniť, logicky, nemôžeš sa do toho pustiť. Tvoj blog obsahuje veľmi veľa chýb. Je možné, že si na správnej ceste, a dodržuješ kresťanské hodnoty, ktoré vychádzajú z poznania jestvovania Boha, to nepopieram ale nie je zdravé stavať sa na roveň toho, aby si bez citácie Písma svätého vynášal akési súdy. Len toľko som ti chcel napísať.
Napíš svoj komentár