Ale poďme k veci. Tu sú avizované vtipy s hlbším duchovným presahom:
Sedí chlapík v obývačke, pozerá televízor a popíja pivo. Zrazu sa ozve slabučké búchanie na dvere. Muž otvorí a pred dverami stojí malá kostrička a hovorí:
„Svieca života vášho škrečka dohorela. Prišla som si pre jeho dušu.“
Chlapík chvíľu pozerá na kostričku a potom do nej z celej sily kopne tak, že kostrička zahrkoce dole schodmi. Zavrie dvere, sadne si k televízoru a zase popíja pivo.
O chvíľu sa však ozve strašné búchanie na dvere. Chlapík vyskočí a ide otvoriť. Stojí tam obrovská kostra s kosou a vedľa nej tá malá kostrička, ktorá hovorí:
„Mama, tento to bol!“
Duchovné poučenie:
Nikdy neubližujme nikomu slabšiemu, aj keď si myslíme, že tak môžeme urobiť úplne beztrestne. Za každým slabším totiž stojí Niekto Silný, kto nám to odplatí a koho odplate neujdeme. Ani svojou smrťou! Práve naopak! Smrťou jej vykročíme priamo v ústrety!
***
Ide chlapík po diaľnici, počúva hudbu v rádiu a zrazu sa v ňom ozve:
„Pozor! Výnimočná správa! Po diaľnici medzi Trnavou a Bratislavou ide jeden blázon autom v protismere!“
Chlapík počúva a sám pre seba si povie:
„Keby len jeden, ale všetci!“
Duchovné poučenie:
Je až groteskné, ako kŕčovito hľadáme chyby hlavne v druhých, ale nikdy nie v sebe samých. Poučme sa konečne! Hľadajme chyby v prvom rade v sebe samých a až potom v druhých.
***
Partia robotníkov kope veľmi hlbokú studňu. Už sú na dne a chystajú sa osadiť prvý kruhový betónový dielec, keď tu zrazu pribehne majster celý bledý a kričí:
„Chlapi! Zle je! Mal som naopak obrátený projekt. Mal to byť komín!“
Duchovné poučenie:
Väčšina ľudí zameriava celé svoje životné snaženie iba nadol do hmoty, aby na konci, na sklonku svojho života zistila, že to malo byť úplne naopak. Že celé svoje životné snaženie bolo treba zamerať nie nadol, do matérie, ale nahor k nebesám.
***
No a posledný vtip možno zaradiť skôr do kategórie čierneho humoru.
Istý zámožný človek si dal veštiť budúcnosť a veštica mu predpovedala, že o tri dni zomrie. Rozhodol sa smrti uniknúť, dal zapriahnuť kone do kočiara a uháňal preč dňom i nocou.
Na tretí deň k večeru sa dostal k dlhému mostu nad hlbokou priepasťou. Pustil sa po ňom a pred jeho koncom zrazu vidí tmavú postavu s kosou, ktorá na neho s úľavou kričí:
„A ja som sa už bála, že to nestihneš!“
A vtedy sa most zrútil.
Duchovné poučenie:
Onen človek, ktorému bola o tri dni predpovedaná smrť podvedome cítil, že sa s tým dá niečo robiť. Že je tomu možné uniknúť. Avšak spôsob, ktorý si vybral bol nesprávny, pretože to bola len snaha o fyzický útek.
On sa však mohol vyhnúť smrti duchovne. A to tým, že nastúpi cestu radikálnej zmeny svojej osobnosti k lepšiemu. Že opustí svoje necnosti a zlé cesty, a z celej sily sa upne k dobrému a čistému. Keby sa rozhodol takto, nemusel nikde fyzicky utekať a tretieho dňa k večeru by nevbehol do náručia smrti, ktorá ho čakala práve na onom moste.
Nebuďme ako on! Aktívne meňme svoj osud k lepšiemu tým, že budeme meniť k lepšiemu seba samých.
v spolupráci s » smeromkzivotu.blogspot.com/...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
nechapem ten 1. vtip... odkedy vedia kostry rozpravat?? dobra sprostost
Pápeža nachytajú biskupi ako masturbuje v sprche a sú zhrození. Pápež im hovorí: Do toho vás nič nie je, ako rýchlo si umývam vtáka.
Napíš svoj komentár