Choroba a nuda robia svoje. Tak som sa odhodlala napísať svoj prvý blog a dúfam, že aspoň niekoho zaujme.

S mojou susedou sme kamarátky už od detstva. Vždy sme spolu trávili veľa času, ale aj to sa postupom času menilo... Dnes sa stretávame málo a pritom bývame vedľa seba...Všetko sa to zmenilo,keď...

...keď si našla svojho terajšieho frajera. Je to už rok a teraz mi to nerobí už žiadne problémy, ale začiatok bol pre mňa ťažký. Razom sa všetko zmenilo. Mala som pocit ze sa na mňa úplne vykašlala, akoby si našla za mňa náhradu a za mnou prišla len keď dačo potrebovala. Boli spolu deň čo deň. Denne aj 10 hodín vkuse. Aj jeho kamaráti to nechápali ako to môžu spolu vydržať a tiež im vadilo, že si s nim nemôžu v klude zahrať futbal, aby to nevadilo mojej kamarátke. Aj dnes im to klape a som rada lebo chalana,s ktorým chodi poznám a je to môj kamarát, no stále mám ten pocit dade hlboko v sebe akoby ma zradila. Tento rok som s ňou bola cez leto tak málo... Mali sme plány, že pôjdeme na kúpalisko a na jazero alebo sme boli dohodnuté ísť von. A ona to zrušila. Pretože sa pohádala s frajerom a musia si to hneď ráno vysvetliť. Ako keby neboli spolu každý deň a on sa s ňou išiel rozísť kvôli dákej maličkosti, za ktorú sa trochu "chytili". Nechápem niekedy jej konanie. Nemôže sa "venovať" jeden jediný deň aj mne za tie 2 mesiace? Aj keď som jej to povedala, tak ma nebrala vážne a len sa zasmiala, že vôbec nie sú spolu stále a nech poviem, keď dačo potrebujem.

Možno je toto dáky druh kamarátskej žiarlivosti alebo je to snáď len môj čudný pocit v dnešnej dobe, keď už málokto vydrží s partnerom tak dlho ako oni deň čo deň?

Len dúfam, že si nemyslíte, že im naprajem alebo čo. Práve naopak, som rada, že im to klape a že sú spolu už tak dlho a držím palčeky..

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
mixelle  7. 2. 2008 16:09
viem, čo myslíš.. moje kámošky musie mať asi ronaký pocit...
 fotka
mixelle  7. 2. 2008 16:10
je to hrozné... ale zase.. dvojpohladové
 fotka
galinka  7. 2. 2008 17:57
Keď si jedna kamarátka našla priateľa (čo je na samostatný príbeh), tiež som začala mať občas podobné pocity - keď kvôli nemu zrušila nejaké stretnutie s nami alebo podobne... myslím že to bola taká tá kamarátska žiarlivosť...

Kritický bod to dosiahlo, keď som chcela aby so mnou niekam išla a ona aj chcela ísť ale jej priateľ nechcel... ja sa mu odvtedy snažím vyhýbať, ale vtedy som sa nad tým pozastavila a prestala som s tou žiarlivosťou. som rada že sú šťastní a tiež viem že som o kamarátku neprišla, lebo keď sa dá, tak si na mňa nájde čas
 fotka
jackmaker  8. 2. 2008 17:29
k tomuto článku ti poviem iba to, že myslím si, že prežívam niečo ale veľmi veľmi veľmi podobné ako ty....a je to až doteraz...
Napíš svoj komentár