Čakal som teda pekne rozvinutý príbeh o životnom osude človeka ktorý bude mať problémy s drogami alebo úspechom alebo niečim podobným. A musím priznať, že som sa na to tešil ako blázon. No moje prvé dojmy sú trošku iné, pretože film bol úplne opačného rázu ako som čakal.
Totiž áno, hlavnou postavou bol pán Pink Floyd, a dokonca bol aj umelec-spevák. Tá vec ktorá vo mne zanechala zmiešané pocity bola forma, akou bol príbeh rozprávaný. Vlastne ani neviem, či by sa hodina a pol nepretržitých myšlienkových pochodov a depresívnych nálad dala nazvať príbehom. Ale práve tieto psychedelické stavy boli tak skvelo prepracované, že z nich bola dokonale cítiť tiaživá depresia pána Pinka.
Navyše idea tohoto zaujímavého počinu má aj dnes, po 27 rokoch od natočenia filmu čo povedať ľuďom. Odvážim sa povedať že veľa z nás si okolo seba stavia svoju vlastnú Stenu, \"hrošiu kožu\", ktorá nás má ochraňovať pred neustálymi útokmi na našu psychiku, ale často sa stávame pod tlakom stien okolo nás neprístupní a osamotení.
Netreba zabudnúť aj na vynikajúcu hudbu ktorá znásobuje atmosféru filmu. Skvelý a trefný text pesničiek bol povýšený až na scenár a psychotické zvuky ako napríklad v pesničke Comfortably numb vás skvele dostanú do pocitov Pinka.
Celkovo by som film ohodnotil ako neobyčajný, ale za to výnimočne dobrý aj napriek nelineárnosti deja a trošku vyšším nárokom na diváka. Nie je to film, ktorý si pustíte v piatok večer ku popcornu, ale (aj) to z neho robí dielo výnimočnej kvality.
****/*****
Recenzia
Komentuj
4 komenty k blogu
1
titusik
18. 1.januára 2009 01:21
ja som ho trocha nepochopila Asi by som si ho mala pozriet este raz.
3
je to skvele dielo clovek sa v nom najde ak bude aspon troska pozorne sledovat
Napíš svoj komentár