NEzmena k NEúspechu I.

Nazdar Peter, dlho si sa neozval! Ako ide život ?

Vstávam o 5 ráno s pocitom, že dnes to bude rovnako zlý deň ako včera, vlastne možno horší ako jeden z tích dní počas minulého mesiaca. Hmm už ani neviem, ktorý to bol.

Moja kuchyňa vyzerá pomaly horšie ako lowcost trieda v Regiojete, ani tu vodu mi nikto nedonesie. Minimálne som rád, že som tu sám. Ešte pár krát zakopnem a úsporná žiarovka, ktorú som našiel minule na ulici sa konečne rozsvieti.

Rozliepam oči, dnes je utorok. Počkať, nie, dnes je streda. Mám minútu na to, aby som vám o sebe niečo povedal. Potom si dám raňajky pre naštartovanie aj tak určite hrozného dňa.

Préd pár mesiacmi som mal 27. Žijem sám, v garzonke, hodinu od centra, povedal by som, pomerne väčšom meste. Moje sny o práci po strednej škole v oblasti hotelierstva a gastra sa rýchlo rozplynuli. Zmysel som nenašiel ani počas jedného semestra štúdia na vysokej škole. Príde mi, ako keby som počul z každej strany len NIE, NIE a NIE. 

Brigády, striedanie zamestnania, práca v zahraničí, návrat kvôli priateľke, rozchod, strata kontaktu s rodinou a priateľmi. Čo vlastne môžem chcieť od života ? Aj tak na nič nemám. Ak by som sa poponáhľal, možno ešte "stihnem" vlak. Už len posledná pesnička na rozlúčku, ale ani Spotify playlist nemám už mesiace zosynchronizovany. 

Cink, dink, raňajky sú pripravené.

Pevne sa držím v MHD, číslo 9 dnes riadi určite samovrah. Zabudol, že vezie ľudí. Už takmer rok to je rutina. Spolucestujúcim som už dávno priradil mená. Viac sa už len menia reklamy. Jedna z nich hovorí o zmene života, vysnená práca, peniaze... Mám to chápať ako záruku šťastia ?

Raňajky boli fajn. Ak je niečo v čom dokážem nájsť pozitívum, je to jedlo. Nespomenul som to, pracujem ako kuchár. Nie, nie som ten z obalu knihy, ktorú dostane v Lidli za nákup ani žiaden Gordon. Základná hygiena, obliekam sa a výrážam.

Počas práce aspoň trochu zabúdam na myšlienky o živote. Dnes skúsim denné menu pripraviť opäť o trochu lepšie. Viem, že mi za to nikto nepríde poďakovať, ale budem mať lepší pocit.

Cestou späť ma opäť prepadajú myšlienky o živote, ktorý žijem...





Zdieľaj článok na facebooku
5 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Robinsonleon

    23 ročný chalan
    mimo všetkých predstáv o dobre a zle

    Ja si myslim, ze vzdy mozes urobit nieco, co ta z tohoto stavu dostane. Prestan o tom pisat, zacni cvicit, chod na kurz anglictiny alebo si zaplat kurvu. Myslim to tak, ze takymto textom sa len utvrdzujes v tej mizerii, ktoru zijes. Ale ta je len imaginarna, ako vsetko co prezivame. Tak preco sa racej neoddavat lepsim pocitom ?
  2. 2
    Thankyou

    tvári sa, že má 4 roky

    Vidím sa v tebe...
  3. 3
    Majky538

    25 ročný muž

    @robinsonleon fiktivna story :)