Aj napriek času a dlhej dobe. Aj napriek tomu,že ešte stále na teba myslím 24 hodín denne.
Je mi ťa ľúto.
Možno sa teraz pýtaš "prečo?" a možno aj nie. Neviem...už ťa nepoznám.
No to dôvod mojej ľútosti nijak nemení.
Je mi ťa ľúto,že sa vzdávaš ľudí,ktorým na tebe záleží. Ľudí, ktorí ti odpúšťali a dávali ti vždy nové šance. Ľudí,ktorí ťa ľúbili, učili, starali sa o teba, zaujímali sa o teba. Ľudí,ktorí ťa postavili na nohy a držali ťa,opierali ťa, často krát aj vtedy,keď už ani sami nevládali. Žili s tebou tvoj život, ako keby bol ich vlastný.
No ešte viac mi ťa je ľúto preto, že sa tváriš ako veľmi to je v pohode. Že tak je to dobre,že tak to je najlepšie, že si s tým zžitý a,že tak to má byť. Že proste presne tak to chceš.
A,že sa správaš presne tak ako si vždy hovoril,že sa nechceš. Že si skončil na úrovni muža,ktorí ti vždy boli proti srsti....no horšie je,že sa ti to momentálne ešte aj páči...neverím,že si to ty,že si tak plytký.
Obklopuješ sa ľudmi, ktorí ti nesedia. Ľudmi, ktorí ťa nemajú radi ani z polovice tak, ako tí ktorých si nechal odísť.
A zrazu si spokojný. A stačí ti tak žalostne málo.
Otázkou však je dokedy? Lebo...
Rozum síce odrbeš,ale srdce nie...
Tak nato mysli a pamätaj,že každý človek,ktorý ťa niečo naučil,ktorý ťa aspoň raz v živote rozosmial,alebo podržal si nezaslúži to....nad čím teraz premýšlaš..
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
13. 12.decembra 2015 03:57
sak ho nechaj, nech sa sam vytresce!
Napíš svoj komentár