•• Dážď ••

Dážď! Jediný zmysel života. Žila len pre tú chvíľu, keď rachlo tisíce voltov a obloha sa rozjasnila milónmi bleskov. Milovala dážď! Keď začalo pršať, doma by ju neudržalo ani to najsilnejšie vojsko.-proste musela vyjsť von, cítiť ho na svojej pokožke, cítiť ten chlad a v lete príjemné osvieženie. Vždy snívala o puse v daždi, aby bola s milovanou osobou v milovanom počasí Chcela to zažiť aspoň raz. Pod tou lampou, ktorá toho už toľko videla. Len tak si tam stála, pozorujúc zamilované páriky, rozchody, smútok, lásku, nesmiernu obetavosť. A videla aj ju . To dievča, ktoré ho videlo už toľkokrát a stále jej stačil jeho jediný úsmev a bol šťastná.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu