Chlapec, čo jej šiel oproti, sa zahryzol do hrušky. Kým štipec padal na zem, dievčina sa chytila za obe líca, ústa sa jej vymodelovali do óčka, vydesené oči hľadeli na padajúci štipec. Chlapec sa smial, sliny zmiešané s hruškovým tonicom vyletúvali z jeho úst, díval sa na jej reakciu a v očiach sa mu odrážali prichádzajúce búrky.
Čas zastal.
Štipec tesne nad zemou sa v purpure jagal, kvapky slín a zbytkov hrušky sa usadili vo vzduchu. Tu niekde sa zakomponoval čudný strach.
Pokračovanie je na tebe....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár