Ušami som plával slanou vodou napred dostihnúť svoje pocity. Hrala mi hudba a nútila ma plávať. Unášala ma, kým som rozmýšľal nad láskou, nad príbehmi lásky, nad jedinečnosťou každého z nich. Za to mohli zmysly, že sa radi kŕmia znovu a znovu tým istým príbehom, chutia rovnako, ale v tom okamihu konzumácie zdá sa, že jestvuje len opäť jediná možnosť: tá moja láska je JE jedinečná.

Plávam v slanej vode, more všetkých sĺz pre lásku. Z diaľky počuť niekedy tlmený zvuk, je to znalec? Vedec? Intuícia? Boh? Môj pocit len? Nie, nie... netuším. Je tak ďaleko a nesnaží sa priblížiť.

Nechal som sa radšej kolísať a sústredil som sa na ten kyslý zvuk. Celý svet, celá táto hudba sa mi zdala sladučká, vytvorená presne pre mňa, len ten cudzí zvuk ma dráždil. Nedalo sa hodnotiť, že by mi prekážal. Bol strašne smutný a niečo chcel povedať, do tohto sveta vniesť. Svoju pravdu? Predstavu? Svoj krátky príbeh?

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár