Niekto preháňa a robí z komára somára, pretože mu nechýba cicanie krvi, nesníva o komárovi, čo sa po prvom bozku zmení na sexi upíra, ale túži mať pomalší povoz vo svete, kde piesok spí v slnečnom objatí. Čas, čo sa vlečie ako somár, sa nikdy nevyzlečie, neurobí striptíz a neulahodí ako chuť tiramisu. Jediné, čo dokáže čas, je upokojiť nás, čo v prípade sľubného striptízu nie je už aktuálne. A čo ďalej, ak v ňom nemôžeme pokračovať? Ako sa dá s úctou ku klávesnici presvedčiť ju, aby vyzliekla svoje há a iksy a eská... a aby začala písať nahé slová?
Preskočme radšej túto polemiku. My, ktorí ju denne obchytávame častejšie než by sa patrilo, sme poslední, ktorí by sa mali o niečo pokúšať v jej prítomnosti. Potichu! Je nablízku...

Prejdime k jednoduchému pravidlu v živote, prekrútenému.

Začnime preháňať dravca a spravme z neho mravca. Zľahčujme situáciu a to bez výčitiek, že sme samoľúbi, zľahčíme tak Zem o kilogramy myšlienok, kde komáre prekonávajú prírodná zákony a stávajú sa somármi. Isteže, je to pre niektorých s nečistým svedomím dobrá fráza, ale... je to vylúčené, tento výrok nedáva žiadnu nádej. Robí z nás idiotov. Strápňuje nás v spoločnosti. Osočuje našu myseľ!
Robíš z dravca mravca... to je veľké kúzlo!

A ako ľahko je teraz donútiť klávesnicu, aby písala to, čo chcem.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár