Už len ja a moje ruky, doťahané ruky posiate mozoľmi mojich brán.

Mozoľmi lásky k mojej vlasti, mozole na ktoré sa ťažko drie

mozole ktorými si zarábaš na chlieb každodenný

niekedy si odriekneš aj ten kus chleba,

jeden mozoľ ktorý je taký drahý ako ten kus chleba

zriekneš sa ho.

len aby si nevidel umierať svoju lásku ktorá ma ruky posiate mozoľmi

aby si ju nevidel umierať niekde v stráni šírych polí.

lebo pre túto zem, sa ziť oplatí.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár