V láske prichádza pokoj a solidarita, jednota a čistota, sviatok sv. Valentína populárny najmä ako sviatok zaľúbených.

                   

Sviatok: 14. február 

* okolo 175 Interamna, dnes Terni, Taliansko
† okolo 268 Rím

Význam mena:   zdravý, silný, mohutný

Atribúty:   biskupský berla, palma

Patrón zaľúbených, snúbencov a mladomanželov

Najstaršia zmienka o sv. Valentínovi sa nachádza v oficiálnych dokumentoch Cirkvi z 5.-6. storočia, kde sa hovorí o dni jeho smrti. Z 8. storočia máme ďalší dokument, ktorý rozpráva o jeho umučení – o priebehu mučenia, o sťatí, o pochovaní, o ktoré sa zaslúžili jeho učeníci Prokulus, Efebus (Ephibius) a Apolónius, ktorých vzápätí tiež umučili. Ďalšie pramene zo 6. storočia hovoria, že sv. Valentín bol biskupom v meste Terni od roku 197. Bol tretím biskupom v Terni, vysvätil ho biskup sv. Felicián z Foligna v roku 197. Jeho predchodcami boli sv. Pellegrinus a sv. Antimus, brat sv. Kozmu a Damiána. Stal sa známym vďaka svojmu svätému životu, láske a zhovievavosti, horlivému účinkovaniu a zázrakom, ktoré robil. Istý rímsky rečník menom Kratonus ho požiadal, aby mu uzdravil syna, ktorý bol viac rokov chorý. Valentín teda prišiel do Ríma, uzdravil ho. Chlapec s celou rodinou prijal krst a dal sa na štúdiá gréčtiny a latinčiny spolu s Prokulom, Efebom a Apolóniom. Za čias cisára Aureliána ho uväznili a sťali. Stalo sa to 14. februára roku 273 v Ríme. Spomínaní traja učeníci – Prokulus, Efebus a Apolónius previezli jeho telo do Terni. Kvôli tomu zabili aj ich.

V roku 1605 na podnet pápeža Pavla V. nariadil biskup Giovanni Antonio Onorati exhumovať telo sv. Valentína. V tých časoch sa aj v Ríme robil podobný výskum kvôli overeniu autenticity a vôbec existencie svätých, aby sa mohli oficiálne uctievať v Cirkvi. Pozostatky sv. Valentína našli pomerne rýchlo v zapečatenej rakve z neopracovaného mramoru. Hlava bola oddelená od tela, čo potvrdzuje, že sv. Valentína sťali. Pozostatky preniesli do katedrály, no nikto z obyvateľov s tým nesúhlasil, chceli, aby telo zostalo na mieste svojho odpočinku. Rozhodli sa teda postaviť nad hrobom sv. Valentína baziliku. Prvé práce na nej sa začali v roku 1606. V roku 1609 prišli karmelitáni. Telo sv. Valentína do baziliky slávnostne preniesli v roku 1618. V roku 1625 navštívil baziliku arcivojvoda Leopold d’Austria, ktorý podaroval nový mramorový oltár. Dokončili ho v roku 1632. Za týmto hlavným oltárom sa nachádza ďalší oltár, postavený priamo nad hrobom sv. Valentína.

Podľa jednej z mnohých legiend sviatok sv. biskupa a mučeníka Valentína v istom zmysle nadväzuje na staré oslavy Grékov, Italov a Rimanov, ktorí 15. februára slávili sviatok pohanských bohov. Tento sviatok sa spájal s očistou po bojoch a obradným smilstvom. Časom to prerástlo do veľmi neviazaných a vášnivých orgií. Zakázal ich Augustus a aj pápež Gelázius v roku 494. Cirkev zmenila tento pohanský sviatok tak, že sv. Valentínovi, ktorý mal sviatok deň predtým, zverila do ochrany snúbencov a zaľúbených. Iná legenda hovorí, že sviatok sv. Valentína ako sviatok zamilovaných sa začal sláviť v stredoveku v Anglicku a Francúzsku. Práve v polovici februára si vtáci začínajú hľadať svoj pár, preto sa 14. február začal sláviť ako sviatok zamilovaných. Mnoho literatúry z tých čias odkazuje práve na tento zvyk. Zaujímavá je aj legenda, ktorá hovorí, že sv. Valentín mal rád ruže a iné voňavé kvety, ktorými obdarúval snúbencov a prial im šťastný život, a preto sa považuje za patróna snúbencov a mladomanželov. Iný výklad odkazu tohto sviatku zas hovorí o láske medzi Bohom a človekom, ktorý je stvorený na obraz Boha. V láske prichádza pokoj a solidarita, jednota a čistota. Sviatok sv. Valentína je populárny najmä ako sviatok zaľúbených.

               

Zdieľaj článok na facebooku
12 odoberateľov
Marcello1111

Keď budeme mŕtvi, už nebudeme môcť povedať, že sme spravili niečo, po čom sa niečo zmenilo. Ak však nájdeme silu, alebo nás nájde niekto, kto nám túto silu do žíl vleje, odrazíme sa odo dna, budeme plávať k hladine a budeme môcť povedať, že sme to zvládli! Že náš život, hoci nie je jednoduchý, stál za to, že sme nepremárnili šancu na večný život, ale že sme ju pevne chytili do oboch rúk, objali ho ako dobrého priateľa a vykročili ruka v ruke s ním do večnosti. „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil?!“ Nebojme sa žiť! Nájdime odvahu, keď sa zdá byť všetko naozaj stratené!

Komenty k článku

  1. 1
    Optimuslapis

    21 ročný chalan
    Tvrdošín

    sviatok biznismenov a kliše veci