Zrkadlá. Nič iné v tejto okrúhlej miestnosti. Všetky boli prasknuté, až na jedno. V ňom sa odrážal obraz môjho anjela smrti. To som ale ešte netušila. Čierne vlasy mal rozstrapatené a prenikavými zelenými očami ma pozoroval. Aj keď to jeho vzhľad nenaznačoval, milo sa na mňa usmial a zašepkal moje meno. Pri zvuku jeho hlasu ma mierne zamrazilo. V rukách držal krvavo červenú ružu. Nedokázala som od neho odtrhnúť zrak. Bol nádherný.
Vtedy sa ale obraz zmenil. Môjmu anjelovi sa na tvári usadil kamenný výraz a zreničky aj bielka mu sčerneli. Vyšiel z rámu zrkadla a znovu sa na mňa zahľadel. Nič nevravel, nič nerobil. Len tam tak stál a prepaľoval ma pohľadom. Pri jeho pohľade ma zamrazilo. Ucítila som chlad, akokeby v miestnosti klesla teplota o pár stupňov. Moje telo vycítilo nebezpečie, ktoré priam kvapkalo z tohto anjela. Chcela som sa pohnúť, nájsť cestu von a utiecť, ale moje telo zostalo stáť na mieste. Ako keby nebolo prepojené s mojím mozgom, ktorý mu v tejto chvíli posielal rozkazy.
,,Kate," povedal moje meno...
_
S výkrikom som sa zobudila. Zase ten sen. Každú noc, celý týždeň sa mi sníva a ja neviem prečo. Už som sa tým ani nezaoberala, len som vstala, umyla sa a zišla dolu na raňajky.
,,Dobré ránko," pozdravila ma mama.
,,Dobré," odpovedala som jej.
,,Čo chceš na raňajky?" spýtala sa ma.
,,Nič, prepáč mami ale ponáhľam sa do školy," odpovedala som jej.
,,Ty a ponáhľaď sa do školy? To nejak nejde dohromady," s úsmevom mi povedal Ted.
Ted je môj starší brat a vlastne niečo ako otec a kamarád. Keď nás otec opustil, pomáhal mame ako to len šlo, aby sa spametala.
,,Raz to predsa muselo prísť," zasmiala som sa s ním. ,,Tak ahojte. Uvidíme sa neskôr.
_
,,Vraj má prísť nejaký nový žiak," oznámila mi Amy.
,,Vážne?" zo záujmom som jej odpovedala. Nestihla ale nič povedať, pretože nás prerušila triedna, ktorá práve vošla do triedy. Za ňou kráčal naozaj pekný chalan. Bol mi nejak povedamý, ale nemohla som si spomenúť, kde som ho už predtým videla.
,,Dobré ráno žiaci. Toto je Christian Morgan. Náš nový žiak. Prisťahoval sa spolu s rodinou z Kanady. Budťe naňho prosím milý," oznámila nám.
On ale veľmi milo nevyzeral. Nemračil sa, ale mal na tvári taký ostražitý výraz. Pohľadom prechádzal žiakov a prezeral si ich. U nikoho nezostal veľmi dlho, až kým sa nepozrel na mňa. Zahľadel sa na mňa a z hlboka sa nadýchol. Nedokážem vysvetliť, že sa mu zrazu myhol ny tvári výraz, ktorý neviem inak vysvetliť ako tak, že sa musel premáhať aby niečo neurobil. Trvalo len sekundu kým sa znovu upokojil a nasadil na tvári kamenný výraz. Hľadieť na mňa ale neprestal. Dívali sme sa do očí a mňe tie jeho boli tak neuveriteľne známe. Nechápem prečo. Boli tak krásne zelené, ale bolo v nich vidieť aj niečo iné, ako len krásu. Nebezpečenstvo. Až vtedy, keď som prišla na to, čo vidím v jeho očiach, uvedomila som si koho sú tie oči. Patrili chlapcovi z mojich snov. Bol to on, skutočný a živý. Vlastne živý nie je to správne slovo.
Uhla som pohľadom a zapozerala sa von oknom. Cítila som, že na mňa stále hľadí, aj keď si už sadol na jediné voľné miesto. Cítila som jeho pohľad na chrbte. Doslova mi tam vypaľoval dieru. Celú hodinu zo mňa nespustil oči. Stále som nemohla prísť na to, prečo sa mi o ňom snívalo. Rozmýšľala som nad tým celú hodinu a ani som si neuvedomila, že už je koniec prvej hodiny a začala prestávka.
I
Bola som taká znepokojená, že som ledva strčila kľúč do zámky a otvorila dvere. Našťastie jediný doma bol Ted. Mama bola ešte v práci. Preto som si mohla nahlas pustiť svoju hudbu aby som sa upokojila. Potrebovala som počuť Ianov hlas a preto som si pustila Last summer. Je to síce od nich staršia pieseň ale vždy ma dokáže upokojiť. Pustila som si ju na plné pecky a ľahla si na posteľ. Zavrela som oči a začala rozmýšľať.
Ako je možné, že sa mi o tom Chritianovi Morganovi celý týždeň snívalo a teraz je môj spolužiak? A v tom sne, tie jeho oči. Také nebezpečné, krásne a divoké. A ten zvláštny pohľad čo na mňa upieral aj v sne aj dnes v škole. Síce len chvíľu ale stihla som si ho všimnúť. Z myšlienok ma však vyrušil fakt, že hudba už nehrá. Púšťala som si CD a preto by mala ísť ďalšia pieseň ak už táto skončila. Posadila som sa a uvidela som Teda ako stojí pri stole a díva sa na mňa znepokojeným pohľadom.
„Čo sa stalo?“ spýtal sa ma s hlasom v ktorom boli jasne počuť obavy.
„Čo by sa malo stať,“ povedala som skoro pokojným hlasom. Trochu sa mi ešte triasol ale už to nebolo tak počuť. Pozrel na mňa vševediacim pohľadom.
„To ma až tak dobre poznáš?“ spýtala som sa ho. Bolo takmer nemožné pred ním niečo schovávať.
„Last summer od Lostprophets? Muselo sa stať niečo naozaj hrozné,“ povedal.
„Tak fajn. Áno, stalo sa niečo.“
Sadol si na posteľ a uprel na mňa pohľad: Tak začni.
„Okej. Vieš ten posledný týždeň, sa mi snívali naozaj divné sny a teraz... je to zložité,“ nevedela som ako to povedať.
„Kate, vieš veľmi dobre, že mi môžeš povedať čokoľvek. Nech už to bude akokoľvek divné,“ povedal a usmial sa na mňa. Mám šťastie, že mám takého brata.
„Tak dobre. Začalo to snami. Vždy sa mi sníval ten istý sen. Bola som v okrúhlej miestnosti a všade na stenách boli zrkadlá. Všetky boli prasknuté až na jedno. A v ňom sa odrážal obraz chlapca. Toho najkrajšieho na svete. Mal čierne vlasy a zelené oči. Usmieval sa na mňa. Ale potom vyšiel z rámu zrkadla a jeho pohľad sa zmenil. Bol nepriateľský a chladný. Len tam stál a díval sa na mňa. A potom sa jeho pohľad znovu zmenil. Nedokážem ho však popísať. V tom sne to vyzerá ako keby on bol predátor a ja korisť, čo je naozaj divné. A tým sen končí. Lenže dnes k nám do školy prišiel nový žiak. Christian Morgan,“ vysvetlila som mu.
„Vyzerá presne ak on,“ povedal Ted. Nebola to otázka bolo to konštatovanie.
„Nie,“ zaprotestovala som. „To je on.“
Ted mlčal a ja som mu musela povedať ešte niečo.
„Dnes v triede, keď nám ho triedna predstavila, si prezeral každého z triedy. U nikoho sa dlho nezastavil až na mňa. Díval sa na mňa chladným pohľadom ale na chvíľu sa jeho pohľad zmenil. Bol taký ako v tom sne. Ale tentoraz v ňom bolo ešte niečo iné. Ako keby sa musel veľmi premáhať aby niečo neurobil. Trvalo to len sekundu a nikto si to nevšimol. Jeho pohľad sa potom znovu zmenil na neutrálny. Celý deň som cítila jeho pohľad na svojom chrbte. Aj Amy mi povedala, že sa na mňa stále díva.“
Ted znovu mlčal ale po chvíli sa ozval: „Čo si myslíš ty? Čo to znamená?“
„Neviem,“ odpovedala som mu.
V noci som nedokázala zaspať a keď som už zaspala nebol to kľudný spánok.
_
Stála som pred bránou na cintorín. S vŕzganím sa otvorila a ja som vošla dnu. Brána sa znovu s rachotom zatvorila a tým mi znemožnila možnosť úniku. Kráčala som ďalej a jemne sa potkýnala, pretože som nevidela na zem. Všade bola hmla a tma. Niekde v diaľke zakrákala vrana a ja som mala pocit, že ma niekto sleduje. Chcela som utiecť, čo najďalej od tohto miesta ale niečo, alebo niekto, mi to nedovolil. Musela som kráčať ďalej pomedzi hroby. Na jednom mieste hmla nebola. Bol to len malý priestor veľkosti dvoch metrov štvorcových.
Niečo ma dotlačilo k tomu miestu a ja som si všimla, že je to hrob. V tej chvíli vystúpil z hmly na druhej strane hrobu Christian a sledoval ma chladným pohľadom. Zrazu sa pozrel na náhrobok a potom znovu na mňa. Aj ja som sa pozrela na náhrobok. Niečo na ňom bolo napísané ale náhrobný kameň bol už starý a popraskaný, takže mi robilo problém prečítať meno na kameni.
CHRISTIAN MORGAN
1970 – 1987
Znovu som sa pozrela na Christiana ale ten tam už nebol. Nemohla som uveriť číslam napísaným na kameni. Chritian sa narodil v roku 1770 a zomrel v roku 1787. Mal sedemnásť rokov keď umrel. Toľko má ale aj teraz. Ako môže žiť, keď má stále 17? Mal by byť mŕtvy už vyše dvesto rokov. Ale to nie je možné.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár