Línia života (o depresií)

Zdravím všetkých. Rozhodla som sa napísať tento blog, ako zrejme svoj prvý (aspoň pokiaľ sa pamätám), aby som tu rozvinula jednu svoju teóriu a zároveň odpovedala na fórum od @thunderstorm ( http://birdz.sk/forum/je-normalne-ze-sa-nenavidim-a-chcem-umriet/183231-tema.html/ ). Aj keď ja teda nie som žiadny odborník. Hovorím skôr z vlastnej skúsenosti a úprimne dúfam že jej to aspoň trochu pomôže, a samozrejme aj vám ostaním, akékoľvek názory uvítam. A dúfam že to nebudete pokladať za úplnú hlúposť,

Súčasťou tohoto blogu je aj tento graf. ktorý slúži na lepšie pochopenie, alebo aspoň v to dúfam ( http://birdz.sk/marjy77/obrazok/foto/1051658-foto.html )

Predstav si život ako líniu, ktorá predstavuje psychický stav človeka, jeho vzostupy a pády. Keď ide línia rovno, tak si v poriadku. Keď stúpa tak si vo väčšom psychickom poriadku ako si bol. Keď zasa klesá tak si na tom horšie, si vo väčšej depresií, nepokoji, aj tvoje telo zlyháva, si nešťastný atď. 

Táto línia nie je celkom rovná, ale má aj malé zhoršenia a zlepšenia (trvajúce niekoľko mesiacov) a mikroskopické zhoršenia a zlepšenia (trvajúce týždne, dni, hodiny).

Línia začína vždy v poli, ktoré sa volá ŽIVOT, to znamená že ty ako si psychicky bližšie k životu (máš vôľu žiť, si šťastný, vedieš normálny život, nemáš depresiu, atď.).

Keď však nastane v tvojom živote zlá situácia, tak línia začne klesať. Vtedy si ešte stále v poriadku, lebo môžeš veľmi rýchlo vyhupnúť naspäť na pôvodnú hranicu a je to úplne prirodzený jav, ktorý sa v živote deje často. Jednoducho máš nejaký problém, ktorý pociťuješ, si v strese, ale nakoniec ho vyriešiš tak ako treba. 

Keď však dostaneš depresiu (alebo inú psychickú či fyzickú chorobu, akýkoľvek druh umierania, aj keď tie môžu mať o niečo iné symptómy), tak línia začne veľmi pomaly a postupne klesať (musíme si uvedomiť že toto trvá celé roky!). Najprv to pociťuješ ako zlú situáciu a myslíš si že to vyriešiš. Snažíš sa teda s tým aktívne pracovať, máš dokonalý prehľad o tom čo sa deje, jednoducho bojuješ. V istom momente si však uvedomíš že riešenia sú len dočasné a ty ešte stále upadáš. Vtedy si ešte stále v poriadku, stále sa snažíš na niečo prísť. Postupne ako upadá tak sa cítiš čoraz horšie, tvoj zlý psychický stav začína naplno ovládať tvoj život, si jednoducho v kríze ktorá sa začína čoraz viac zhoršovať. Postupne jednoducho VIEŠ že sa to nezlepší, dostávaš naozajstnú depresiu, máš samovražedné myšlienky. Najhoršie je na tom to že v poriadku si bol tak už dávno že už nevieš aké to vlastne je, vieš len aké je to byť šťastnejší ako si teraz, ale naozaj šťastný, to je už dávna minulosť, jednoducho to nie je hmatateľné. Cítiš sa ako keby ťa vlastné telo zrádzalo, reflexy sa spomaľujú a mozog už nieje taký rýchli ako kedysi, častejšie robíš chyby a priam bytostne si ich uvedomuješ. Začínaš opúšťať svojich priateľov a rodinu, aby si ich uchránil pred sebou samým a zároveň aby si uchránil sám seba pred nimi. Jednoducho CÍTIŠ prítomnosť smrti. Ale ešte stále pokračuješ, ešte stále máš zvyšky nádeje, ešte stále nechceš spáchaš samovraždu aby si tým nepreniesol svoju bolesť na svojich blízkych. 

Vtedy si možno aj uvedomíš (ako ja), aký siný si a že koľko si padol a predsa v tebe zostáva nepredstaviteľné životnej energie, o ktorej si ani nevedel že si ju mal a ktorá sa predsa len tak rýchlo neminie, vlastne si do nej len načrel. A vtedy (ako vlastne počas celého úpadku línie) sa to môže zmeniť a tvoja situácia sa zlepšiť (čo nebol môj prípad).

Postupne sa však blížiš z poľa ŽIVOT do poľa SMRŤ a vtedy to už naozaj začína byť zlé. Ale nie zlé ako zlé, ale naozaj zničujúco, psyché roztrieštujúco, zúfalo, beznádejne zlé. Pomaly prestávaš byť človekom, zameriavaš sa už len na svoju depresiu, zúfalo túžiš zomrieť aby si si skrátil trápenie, lebo vieš že ťa na konci aj tak čaká smrť, tak načo sa trápiť? Ešte viac sa odťahuješ od blízkych, ale už ti je vlastne jedno čo im spôsobíš svojou smrťou. Najradšej by si to ukončil HNEĎ TERAZ. Si pripútaný k neskutočnej zmesi viny, bolesti , strachu a šoku. Kedysi si dokázal myslieť aj na budúcnosť, postupne sa však tvoja predstava o budúcnosti skracuje. Myslieval si na to ako si založíš rodinu, vyštuduješ a nájdeš si prácu, aj keď možno len hmlisto, jednoducho bolo tam niečo. Teraz však myslíš len na nadchádzajúce mesiace, načo myslieť na viac keď vtedy budeš už mŕtvi? Plánuješ si kedy približne zomrieš, rozmýšľaš akým spôsobom a čo bude v tvojom liste na rozlúčku. Začína to naberať na obrátkach, mesiace sa menia na týždne. Tvoje myšlienky sú chaotické, točia sa v neustálom kruhu, ktorý ťa oberá o posledné zvyšky nádeje a energie, už dávno ti nedávajú zmysel, cítiš sa ako keby si mal na mozgu hmlu, ktorá ti zabraňuje myslieť. Nehovoriac už o bolesti fyzickej, ktorá k tomu ešte pridáva. Jediné čo ťa chráni pred samovraždou je primitívny pud sebazáchovy a tie vzácne okamihy, ktoré ti prinášajú poslednú nádej keď na smrť nemyslíš a si aspoň trošičku šťastný. Jednoducho, namiesto toho aby ťa to ťahalo k životu, ťa to ťahá k smrti a také sú všetky tvoje rozhodnutia a myšlienky.

Hovorí sa že vstaneš až keď padneš na úplné dno a teraz si už presne tam. Postupne sa v tebe niečo zmení, už od začiatku ako si začal upadať sa snažíš skúsiť to znova a znova a možno to tentoraz pokladáš za svoj posledný pokus predtým ako to úplne vzdáš. Možno príde aj nejaký impulz zvonka. Tak to skúsiš a ide to. Uvedomíš si ako veľmi nechceš zomrieť, pomaličky začneš niečo robiť preto aby si prežil aspoň o niečo dlhšie, obrátiš sa na niekoho o pomoc. Tomuto ešte nie som celkom schopná porozumieť. Zo dna na deň sa to začne zlepšovať, hoci pomalšie ako by si si prial. Už si schopný myslieť aj na vzdialenejšiu budúcnosť. Tvoja línia stúpa. Desíš sa toho že znova klesne, často si na tom zle a myslíš si že tvoja novo nadobudnutá nádej je len dočasná, ale ona nie je.

Je však možné aj že nevstaneš a padneš ešte hlbšie až na úroveň smrti, ale tam som (zatiaľ) nikdy nebola a je to pre mňa neprebádané územie. Je to ako  čierna diera, z ktorej sa nikto nevráti naspäť na povrch aby o tom mohol rozprávať. 

Alebo niekedy, či už v poli život, alebo v poli smrť spáchaš samovraždu a tak si skrátiš cestu k smrti.

Každopádne, mnohý z vás ste ešte v štádiu úpadku a nie v štádiu zlepšenia. A preto sa vám zdá zlepšenie nedosiahnuteľné, Nebudem vám hovoriť aby ste vydržali lebo to zlepšenie príde, lebo viem že v to neveríte. Vy najlepšie viete ako bojovať sám za seba. Viem, a aj vy vedzte, že sa budete neustále, nech sa deje čokoľvek, snažiť dosiahnuť zmenu a zlepšenie a presne to stačí.


Zdieľaj článok na facebooku
27 odoberateľov
Marjy77

No,... tak čo by som vám o sebe povedala? Čo by ste chceli vedieť? Najlepšie bude, keď mi pošlete TS a ja vám poviem (takmer) všetko.

Komenty k článku

  1. 1
    Darkpassenger

    25 ročný muž
    Peklo

    Pekný blog (thumbs) život je ako sinusoida podľa mňa...hlavne treba pochopiť tomu že nie vždy človek bude dole teda pokiaľ to dovolí tak bude ale treba bojovať o tom je život, preto sa snažím pomáhať každej osobe ktorá mi to dovolí... bohužiaľ nie každý tú pomoc príjme a niekto si zvolí tú cestu ktorá vedie k samovražde ( keď toto píšem ja cítim sa divne kto vie chápe prečo) a som smutný za každú jednu osobu ktorá si zvolí smrť...
  2. 2
    Thankyou

    tvári sa, že má 3 roky

    Na to, že máš 19 rokov si docela schopná...aj v premýšľaní aj v písaní. Ja som bol v takmer dolnej hranici, nebudem rozoberať prečo, lebo nikto to nemá ani nemal ľahké.
    Ale naučil som sa použiť v hlave jednu vetu, keď dostanem depresiu... "všetko raz pominie".
    Keď si to človek povie, tak zrazu je všetko ľahšie.
    Prespať to a začať robiť niečo pre seba.
    Ku mne sa nikdy nedostala pomoc odniekiaľ, takže som si vytrpel svoje, ale môžem si povedať, že som celkovo svojpomocne vyliečený, len to trvalo dosť veľa rokov...a nie zlá nálada nie je depresia.
  3. 3
    Mezomus

    hrá sa, že má 1 rok
    asshole birdzu!

    Ja si depresiu nepripustam a samovrazdu beriem jak riesenie pre slabe kusy, ktore je asi aj vhodne odstranit v zaujme celej spolocnosti :D

    Papierovo splnam vsetky predpoklady aby som bol v uplnej depresii, ale ja sa len smejem na vsetkom, co sa mi udialo a obcas deje :D a nechcem sa tvarit, ako hrdina, ale prezil som si aj nejake sracky, kedy som bol aj mentalne zlomeny, ale nejak som zistil, ze SI TO KURVA NEtREBA PRIPUSTAT, lebo potom to je len horsie :). Tak som zo seba vychoval kamen, co je obcas neschopny emocii, ale funguje to a som spokojny :)
  4. 4
    Antifunebracka

    29 ročný muž
    jebac birdzu

    Nečakane empatické... veľmi sa mi to páčilo, ja som tiež prekliaty súcitom, takže mi je ľúto každého človeka, čo je v takýchto sračkách a snažím sa im pomáhať... :(
    @thankyou Ty si sa mal zabiť, myslím, že nikoho by to moc netrápilo a aj ľudstvo by bolo očistenejšie ;)
  5. 6
    Marjy77

    19 ročné dievča
    Wilderland

    @darkpassenger ďakujem! Ja som to vždy nejako chápala tak, že keď niekto neprijme cudziu pomoc (resp. aj keď ju prijme, ale neposunie ho to dlhodobejšie k lepšiemu) tak proste ešte neprišiel jeho čas a sám neurobil vnútorné rozhodnutie že je čas na zmenu (resp. ešte k tomu nebol donútený okolnosťami). Ak chceš takému človeku pomôcť, tak to netreba robiť jednorázovo, ale celé roky ho podporovať a chrániť pred najhorším a vystriehnuť kedy urobí to vnútorné rozhodnutie a potom ho ťahať smerom hore. Je to nesmierne ťažké a naozaj málokto dokáže trpieť kvôli niekomu inému a vkladať do neho svoj čas a energiu, aby mu pomohol a preto nebuď smutný že sa tí to nepodarilo, možno ti táto skúsenosť pomôže priniekom inom, alebo sa aspoň poučíš v tom zmysle, že budeš vedieť, že na to nemáš.
  6. 7
    Darkpassenger

    25 ročný muž
    Peklo

    Ja viem o čom hovoríš ...už som zažil smrť niekoho ale to neovplyvnis niekedy aj keď sa doslovne pojebes....to je na tom smutné ak máš štipku empatie
  7. 8
    Marjy77

    19 ročné dievča
    Wilderland

    @thankyou ďakujem! Škoda že si to musel pretrpieť sám, ja som sa aspoň trochu mala o koho oprieť a neviem si predstaviť tvoju situáciu. Ale aspoň máš to najhoršie (hádam) za sebou.
  8. 9
    Marjy77

    19 ročné dievča
    Wilderland

    @mezomus zaujímavý prístup k veci, a ja tento spôsob rozhodne nemám odskúšaný, takže ťažko povedať či to nazaj funguje :D
  9. 10
    Marjy77

    19 ročné dievča
    Wilderland

    @darkpassenger hej to je na celej samovražde niekoho iného asi to najhoršie... alebo vlastne myslieť si že si to mohol ovplivniť je ešte horšie
  10. 11
    Darkpassenger

    25 ročný muž
    Peklo

    Veď toto empatia je kurva.... :D
  11. 12
    Marjy77

    19 ročné dievča
    Wilderland

    @antifunebracka ďakujem, fakt byť súcitný je strašná vec niekedy :/
  12. 13
    Thankyou

    tvári sa, že má 3 roky

    @antifunebracka Ty si čo za tučnučký zakomplexovaný magorko?
  13. 14
    Purenarcissism

    26 ročná žena
    Naivka.

    @thankyou Karola si nevsimaj, ved on si odporuje v celom tom komente....
    on je proste hviezda Birdzu :)
  14. 15
    Purenarcissism

    26 ročná žena
    Naivka.

    a inak pekny blog :)
  15. 16
    Antifunebracka

    29 ročný muž
    jebac birdzu

    Dominika, ty sa radšej kukni, koho podporuješ.
    @thankyou Povedal škaredý zakomplexovaný obézny troll bez fotky, čo sa nedokáže ani len zabiť lol.
  16. 17
    Hetfield

    33 ročný muž
    Pakáreň

    @antifunebracka odkedy si filantrop?
  17. 18
    Antifunebracka

    29 ročný muž
    jebac birdzu

    @hetfield Myslíš altruista. Vždy som bol, hlboko ma zaujímajú osudy iných, a to aj cudzích, snažím sa im pomáhať.
  18. 19
    Hetfield

    33 ročný muž
    Pakáreň

    @antifunebracka hej altruisti bežne posielaju druhých sa zabiť
  19. 20
    Antifunebracka

    29 ročný muž
    jebac birdzu

    @hetfield Toto je divoch, nie človek.