"AAAAAAAAAAAAA, bože čo teraz?", panikárila som.
Všade kam by som sa schovala, by ma videl. A vtom ma napadol ten najšialenejší nápad
v dejinách ľudstva. Na druhej strane cesty je obrovský strom, čo keby som rýchlo prebehla
cez cestu? Namiesto toho aby som to vzdala a nehazardovala so životom,som sa rozbehla
na cestu. Prosím ať to prežijem, prosím ať to prežijem, prosíklala som v duchu.
A v tú chvíľu sa mi stala najšťastnejšia chvíľa môjho života. Auto blízko mňa, ihneď ako
som vošla na cestu zastavilo, a od naštvaného šoféra som si odniesla len nahnevaný výkrik:
"Hej si normálna skákať na cestu?!!"
Nevšímala som si ho a rýchlo sa schovala za strom. Nevidel ma. Vydýchla som si a opretá o
strom som si sadla. A vtedy som zistila, že sa klepem od zimy. Začala som utekať domov.
Celá premočená som vošla do bytu. Mama mi volala, že ide na nákup, ale asi tam ešte nešla
lebo bola doma, a keď si ma všimla, vyvalila na mňa oči:
"Preboha!!! Viktória Benetová, prečo si premočená ako myš?", a zalomila si ruky v bok.
"No, povedzme, že trochu moc a ošpliechalo auto.", povedala som prvé čo ma napadlo.
Mama sa zamračila, no nič nepovedala. Mala som sa okamžite umyť, ľahnúť si a zohrievať sa.
Ona mi zatiaľ uvarila čaj. A potom odišla do obchodu. Keď som počula zabuchnúť dvere,
vyliezla som z postele, a zapla notebook. Pila som čaj a pozerala so novinky.
Už ani neviem ako, ale zaspala som, a zobudila som sa o pol deviatej ráno.
Rýchlo som vyskočila z postele, a začala som panikáriť: "Mami, mami, prečo si ma nezobudila,
zaspala som!!!!!!!!!!"
Mamina sa len slabo usmiala a povedala:"Ale zlatko, veď včera si kýchala, si chorá,
musíš ostať doma. Ráno som volala do školy, je to v poriadku."
Takže som si zase ľahla do postele a nudila sa, čítala si a čumela na telku.
O asi takej tretej som začula na okne škrabanie. Pozrela som sa a sedela tam tá mačka,
ktorú som stretla na včera ráno. Vstala som z postele, otvorila okno, no mačka ostala
stále sedieť a pozerala sa na mňa. Až vtedy som si všimla, že má krásne veľké
modré oči. Boli také........výnimočné. Nikde som také oči nevidela. Pohladkala
som ju po hlave a ona začala mraučať. Pozrela som sa von. Bola zima a ja som hladkala
mačku z ulice a bola som chorá. Typická ja.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár