Doma dobre

Je pravda, že sa na to dalo pozrieť aj inak - cez mravno, čo v ňom žilo bez toho, aby ho živil, denne sa mu pripomínalo a
prstom ukazovalo na veci, ktoré má zmeniť. Hoc veci nemenil, mravno v sebe rešpektoval a dobre vedel, že je iba otázkou
času, kedy bude dosť silný na to robiť rýchle mikro zmeny v súlade s hlasom svojej vrodenej mravnosti - za behu času, bez
zbytočného dokazovania si neomylnosti svojho mravného ja. Mrazivý piatok, ale nebol dňom - dosť správnym na to, aby s
touto vznešenosťou začal. Prízemné mrazy boli aj tento rok o týždeň rýchlejšie ako spoločnosť distribujúca výhrevné palivo -
čo pre Cohenovcov znamená, že kotol v ich službách potichu sedí v kotolni a piatkové poobedie v predizbe je rovnako chladné
ako vzduch v celom dome. Deny prichádza domov – prichádza malátne a čerešňové dvere sa v jeho rukách - krátku chvíľu -
vzpierajú zatvoreniu. Nebojí sa, že mu bude zima, pretože si so sebou z Brna – kde študuje, nesie hrejivé svetre a teplé
domáce oblečenie vo veľkom ruksaku, ktorý mu nabalila Hudley. V predizbe, kde sa prichádzajúci prvý krát nadýchnu vône
domácnosti a odchádzajúci lúčia hlbokým nádychom, ktorý im má túto vôňu pripomínať aspoň pár krokov za dverami, je
prítmie malých bavlnených zácloniek. Neubehol ani mesiac, čo Deny s Hudley precestovali východné pobrežie spojených
štátov v žltom aute, ktoré bolo také žlté a také veľké, že im rovnako ako každý iný pracovný nástroj, robilo viac starostí ako
radosti.
Spolu prespávali v lacných moteloch a spolu raz rozhodli aj o tom, odmeniť sa koncom týždňa – jednou nocou v hoteli s
teplou vodou, malým značkovým mydlom a froté uterákmi, ktoré ich počas príchodu do raja rezervovanej izby vítali
poskladané ako labute plávajúce vo vlnách bielych bavlnených perín – voňavých, natiahnutých na posteľ na jednu krásnu noc.
Deň na to, na rozlúčku sezónnym kolegom, spolu uvarili slávnostnú kapustnicu a keď potom Denyho trápili bolesti na pravej
strane brucha spôsobené vetrami, Hudley mu dohovárala vo veciach striedmosti stravovania a vôbec – bola mu po celý čas
oporou. Deny sa na tejto dolárovej výprave utvrdil v tom, že Hudley je žena, s ktorou chce žiť.
Domov prišiel pomôcť so psami, kocúrom, rybičkami a starostlivosťou o nich po dobu, ktorú rodičia trávia na krátkej
dovolenke v horách. Deny prichádza zvieratá kŕmiť a dohliadať na ich denný režim, ktorý sa nijak nelíši od režimu, v ktorom
žijú zvieratá bez neho.
Ľavou rukou sa opiera o stenu a manévrom špičky o pätu sa vyzúva z tenisiek bez toho, aby si šnúrky rozviazal. Ani na nich
nepozrel. Sníval svoj denný sen – pozeral na Maybe – krásnu, prsnatú Maybe, ktorú dnes pozval na večeru. Predstavoval si ju
v ľahkom a hladkom tričku čiernej farby.
Spoza dverí už počuje rozprávať staršieho brata, ktorý je doma o čosi skôr. Ten ho však nepočuje. Ako prvá zaregistruje
Denyho príchod Ally. Umýva si ruky v kúpeľni, ktorú od predizby delia iba tenké drevené dvere a päť krokov v domácnosti.
Vypína vodu a s ľahkosťou, ktorá patrí čistým, vyráža smerom ku dverám, pretože vie, že pokiaľ k nim na svojich drobných
nohách dôjde, vkročí cez ne Deny.
Ahooj, hovorí nadšene a naťahuje voňavé ruky k jeho ramenám v hnedej, teplej bunde.
Čau! Čo nové? Idem sa rýchlo zložiť, lebo sa pošikam, Deny sa zohýna, objíma Ally a v otočke dvoch objatých ľudí – sa okolo
vlastnej osi úspešne pokúša vkročiť do chodby. Ally zavesená okolo jeho ramien veje pozdĺž tela ako vlasy rockera dávajúceho
publiku zbohom. Pod bundou má flanelovú košeľu a pomalý tep srdca s tukom. Vzor jeho košele je vykladaný nedbalo, za to
však z pravidelných kociek červenej, bordovej, sivej a bielej farby – to všetko sú farby, ktoré mu pristanú. Ľavý predný zub
má jemne zahryznutý do spodnej pery a hlavu zdvihnutú priamo k horizontu tak, aby bola jeho tvár miestom najväčšieho
odporu vzduchu. Nepatrným pohybom hlavy plánuje počas chôdze ovládať smer pohybu svojho tela ako kapitán kormidlujúci
plachetnicu, ktorá sa po dlhej plavbe okolo pobrežia blíži domov. Je vysoký ako brat, ale má lepšie – viac kučeravejšie a živšie
gaštanové vlasy.
Mám nárok na tvoje brzdové kľuky, pretože som ťa pozval na výlet, posmešne cituje Petra, keď rozpráva príbeh o bicyklovaní
sa v Brne.
To je maniak, kedy to všetko stihol?
To je nič, tie kľuky, kašlem na ne. Ale vieš, veď on má tú svojú cyklo bandu. Dávajú si ilegál - preteky po nociach a podobne
sprostosti.
Konečne sa našiel.
Hej, videl som na výlete.
Deny, brat a jeho snúbenica Ally sedia pri stole, nad ktorým sa vznáša škoricová vôňa zaúdenej kávy. Plochá trblietajúca sa
lampa nad ich hlavami svieti cez miniatúrne kvapôčky rosy, ktorá sa z hrnca a šálok vyšplhala až na jej sklenený kryt.
Zdieľaj článok na facebooku
2 odoberateľov

Komenty k článku