SOLO TRAVELING (deň druhý +)

Tak teda znovu som v buse smerom do Kodane, takže čas napísať pokračovanie. 

Po nečakane skvelom prvom dni som sa ráno prebudil v hosteli na to ako sa ostatní spolubývajúci zobudili. Nevadilo mi to, tak či tak už bol čas vstávať, aby som toho stihol dosť. 

Už hneď ráno sa v našom group čete, tentoraz ale na whatsappe, začalo riešiť, kto má aký plán na dnes. Ja som navrhol, že by sme mohli zobrať bicykle a pozrieť si mesto. Tak sa aj stalo, no stretnutie bolo až niekedy poobede, takže som mal čas na prechádzku osamote. 

Najskôr som sa však vybral na raňajky a kávu do miestneho espresso house, kde som si zatiaľ pozeral, kam sa pôjdem pozrieť. Musím inak povedať, že ľudia v Kodani sú fakt milý a každý domáci sa stále usmieva, čím vám určite zdvihnú náladu a zlepšia deň. 

Po raňajkách som teda zobral nohy na plecia a vybral sa po rušných (no na môj vkus, nie až tak rušných ako v iných metropolách) kodanských uliciach objavovať zaujímavé miesta. Musím ešte dodať, že tento raz s pršiplášťom v ruke, pretože hneď prvý deň som zmokol. Počasie v Dánsku sa podobá tomu anglickému, raz prší, raz svieti slnko a potom znova prší. 

Prvá zastávka bola v botanickej záhrade, ktorá mi však pripomínala park, lebo aj vstupné bolo zadarmo, teda aspoň v tej časti, kde som bol. Bolo tam krásne, botanické záhrady nevyhľadávam, ale táto mala niečo do seba. Sadnúť si pri jazierko, okolo ktorého boli rozkvitnuté rastliny bolo relax pre telo aj dušu. Asi preto som tam sedel hodinu. Rozlohou bola fakt obrovská. Neskôr som sa vybral ďalej, po ceste som narazil na zaujímavú budovu, ktorá bola vlastne múzeum. Lákalo ma to ísť, obzrieť si výstavu, no tým by som stratil dosť času, pretože som mal namierené do prístavu. Ako správny turista som si len spravil pár fotiek zvonka a pomocou navigácie som sa pobral ďalej. 

Cestou som narazil na typické dánske ulice a budovy, ktoré svojou farebnosťou a hlavne aj murovanými stenami dávali poznať, v akej krajine sa nachádzam. Prišiel som na miesto, kde sa v strede obrovského námestia lemovaného palácmi týčila socha a v pozadí obrovské lode, kotviace v prístave. Prekvapila ma stráž, ktorá bola pri každom vstupe na námestie a to ako nie len nehybne stály, ale dokonca mali synchronizované pohyby a presne tak isto sa prechádzali na svojom stanovišti. Prešiel som ďalej, už k prístavu a k tým veľkým lodiam, ktoré lemovali takmer celé pobrežie (alebo nábrežie, neviem ako to presne nazvať). Na lodiach sa dokonca pohybovali námorníci a na pár z nich aj turisti. Prechádzal som s údivom okolo nich a sledoval more, v ktorom kotvili, pretože to bol vlastne môj prvý krát pri mori. Neskôr som zistil, že nakonci sa nachádzala socha malej morskej panny, ale nevadilo to, pretože večer sme tam boli pozrieť na bicykloch. 

Hneď pri prístave sa nachádzal niečo ako veľký park, na začiatku ktorého je veľká fontána s kostolíkom. Každý sa pri tom fotil. Ako som išiel ďalej, tak rôznymi bránami som vošiel do areálu, ktorý mi trochu pripomínal kasárne, pretože to boli dlhé červené budovy pri pobreží a pohybovali sa tam námorníci. Vyšiel som na kopec, alebo presnejšie povedané hrádzu, na ktorej sa prechádzali ľudia a z ktorej bolo vidieť celý areál, ale aj prístav. Keby sa neponáhľam, tak si to tam prejdem skoro celé, no už ma sužoval hlad a blížil sa čas stretnutia s ostatnými. Vybral som sa teda pešo naspäť do centra, kde som sa najedol, stiahol si appku na bicykle a čakal na ostatných. Mali sme sa stretnúť pri City Hall, ale presné miesto sme nedohodli, takže to bolo celkom zaujímavé, keď mi Lee poslala fotku, kde stojí a ja som ani len netušil kde to je. Nakoniec sme sa našli. Aj tak sme ale museli čakať na ostatných a veru bolo to dlhé čakanie, pretože meškali asi polhodinu. Čas sme vyplnili robením si fotiek na bicykli. 

Keď už všetci dorazili, nasadli sme na bicykle a vybrali sme do bájnej Christiane. Predtým sme však zastavili vo veľkom parku, v ktorom sa nachádzal aj nejaký hrad, urobili pár fotiek, Romas nám povedal pár zaujímavosti a išli sme ďalej. Ďalšou zastávkou po ceste bol prístav Nyhavn, ktorý je preslávený svojimi typicky farebnými domami. Ja som tam bol pozrieť už prvý deň. Niekoľko zaujímavosti od Romasa, ktorý bol akoby vlastne náš sprievodca a išli sme ďalej, cez niekoľko mostov a zastavili sme rovno pred Christiania. Vážne cool štvrť, kde už hneď pri vstupe cítite marihuanu. Na začiatku sa ešte len predávali rôzne suveníry, no ďalej, kde bolo už aj zakázané fotografovanie, to bolo už zaujímavé. Všetci v dobrej nálade, týpci ponúkali trávu, aj keď si nechcel a chalan s dredami hrajúci na gitare reggae hity. Zákaz fotografovania bol naozaj prísny, Lana si totiž myslela, že už sa nachádza na mieste, kde zákaz neplatí, spravila teda fotku a hneď pribehol k nej týpek, že to musí vymazať. Našťastie nebol agresívny. Bol to zážitok, vidieť niečo také, čo by na Slovensku bolo určite odsudzované a zakázané. 

Romas nás chcel ešte zobrať na street food, no už nestíhal, pretože mal iné plány, tak sme sa rozlúčili a už bez neho sme si išli pozrieť sochu malej morskej panny. Pre mňa nič výnimočné, veľa ľudí snažiacich sa urobiť čo najlepšiu fotku, takže sme si aj my pár urobili a keďže sme už boli hladný, začali sme plánovať kam sa pôjdeme najesť. V skupine na Couchsurfingu sa ozval jeden chalan, či niekto nepôjde do reštaurácie s tradičnými dánskymi jedlami. Prečo nie? Aj tak sme chceli vyskúšať ich typické pokrmy. Reštaurácia sa nachádzala asi 20 minút bicyklom od miesta kde sme boli a keďže sme už nemali Romasa, tak som musel zapnúť navigáciu. Unavení sme dorazili na miesto určenia, objednali si jedlo a vychutnávali si spolu večernú atmosféru pri daždi. Bolo to super, pretože ako solo traveler, som nemusel sedieť niekde sám pri jedle. 

Po večeri sme zamierili na poslednú časť dňa a to stretnutie Couchsurferov v Kodani, ktoré sa koná každú stredu a dokonca v hosteli, kde som bol ubytovaný. Bolo tam veľa skvelých ľudí, ani som sa nestihol so všetkými zoznámiť. Ľudia z každého kúta Zeme so svojimi zážitkami a skúsenosťami s aplikáciou. Napríklad baba, ktorej meno si už nepamätám, prišla až z Novej Kaledonie, čo je ostrov niekde pri Novom Zélande. Neskutočné, koľko zaujímavých ľudí môže človek na cestách stretnúť. Z prvotného strachu, že budem sám sa nakoniec "vykľuli" dva dni skvelých zážitkov a nových ľudí. 

Večer, alebo vlastne už noc, sa blížil ku koncu. Pomaly odchádzali ľudia s ktorými som strávil tie dva dni v Kodani, tak sme sa rozlúčili, vymenili kontakty a ja som sa už vybral do postele. Na druhý deň som totiž išiel busom do Aalborgu. 

Čo sa týka tretieho a štvrtého dňa, tak to som bol s kamarátom, ktorý tu študuje a boli to skôr párty dni plné zábavy a spánku. Napríklad typický študentský beer pong, v ktorom sme sa dostali aspoň do druhého kola, čo bolo super, na to že som to hral prvý krát. 

Teraz sa vraciam do Kodane, odkiaľ pôjdem do Malmö. Odtiaľ letím v nedeľu ráno domov, takže možno bude ešte posledná časť môjho solo cestovania. 


P. S. určite som nespomenul všetko, pretože sa to ani nedá. Ak by niekto chcel vidieť pár fotiek, tak môj instagram je @martiins97. 






Zdieľaj článok na facebooku
1 odoberateľov
Mato97

Sám o sebe len pravým kamarátom...

Komenty k článku

  1. 1
    Wera55555

    25 ročná žena
    Dánsko

    Inak tie lode čo si videl v Kodani, tie velké sivé, to bolo stretnutie a nácvik krajín NATO ktoré majú prístup k moru... moc vela lodí aj na Kodanské pomery, väčšinou sú tu len výletne, ktoré si mal možnosť vidieť od malej morskej víly :)
  2. 2
    Mato97

    22 ročný chalan
    stále niekde inde

    @wera55555 dobre vedieť!
  3. 3
    Antifunebracka

    30 ročný muž
    joker birdzu

    Paráda, chcelo by to sem šupnúť aj nejakú tú fotečku! A aké sú tradičné dánske jedlá, ako chutia?
  4. 4
    Mato97

    22 ročný chalan
    stále niekde inde

    @antifunebracka tak veľa z nich som neochutnal..
    Tento druhý deň som mal minced beefsteak with fried egg and brown sauce