26 ročná žena, Bratislava-Rača, zatiaľ... tak do Mája

"Chci tančit, zimou i létem

projít bez starostí, celým širým světem..." 


Včera som si pustila záznam z online konceru skupini Mirai, keďže iný ako online koncert človek v dohľadnej dobe asi len tak nezažije, a v hlave mi utkvela táto jedna veta. Vystihuje totiž to, čo si želám. Otvoriť dvere, vyjsť von a robiť slobodne čokoľvek mi napadne. 

Prejsť sa po meste, stretnúť sa s kamarátmi, alebo, podľa mojich pôvodných plánov, nastúpiť do lietadla a odletieť na týždeň preč. Preč od každodenných starostí, preč zo stereotypu. S mojím najlepším kamarátom, ktorý je už dva mesiace preč a dosť mi chýba. 

Plán dobrý, však?

Miesto toho však máme celkom inú situáciu. Steny nášho dvojizbového príbytku a priľahlá záhradka. 2 ľudia, mačka a myší bratia Degu. Aby sme sa nevyrušovali, zabrali sme si každý pre seba jednu izbu. Ja ju zdieľam s myšiakmi, a mačka chodí hore dole všade, ako také spojivko tejto domácnosti naznačujúce, že asi fakt patríme k sebe. 

Obaja máme to šťastie, že môžme pracovať z domu, vyplní nám to aspoň časť týchto nekonečných dní.Avšak nedostatok sociálneho kontaktu sa na mne začína už dosť silno prejavovať. 

-Rozprávam sa s mačkou (viac ako zvyčajne), a vysvetľujem jej svoje myšlienkové pochody. 

-Hrám na gitare. To je pozitívne, aspoň sa v tom trochu zlepším..možno. Iba by som si mohla vyberať pesničky, ktroé nespôsobia, že sa emočne zosypem. 

-Vytiahla som aj tanečnú podložku a dance dance revolution. Pamätala som si to jednoduchšie.. hmm.. asi starnem

-3hodiny!!! som telefonovala s bratom (to sa mi nestalo ešte nikdy, ani naživo asi :D)

Ranný čaj v spoločnosti mačky v záhrade, a spoločný obed s frajerom sú v mojom dni najväčšími sociálnymi interakciami v reálnom svete. 

Je na čase začať robiť niečo produktívne, veď ktovie koľko toto potrvá. Plán na zajtra: 

-ísť do práce (áno, chodím tam každý tretí pracovný deň. A som tam sama. Rovnako ubíjajúce ako byť doma. Ale aspoň sa trochu povozím autom :D)

-odviezť babke stoličku (prípadne nákup, ak bude chcieť) (podať jej jveci medzi dvermi a odísť)

-uvariť večeru

-spraviť si denný harmonorgam, ktorý bude dávať zmysel, a bude obsahovať niečo produktívne (nie celý deň sledovať Netflix a fňukať

-VYMYSLIEŤ, NA ČO SA TEŠÍM (potrebujem konkrétny dátum a konrétnu udalosť)

A hlavne.. prežiť...

Zdieľaj článok na facebooku
1 odoberateľov
Matschiatko

No, takže. Mám 25 rokov, ale cítim sa na 19. a chovám sa na 15 :D

Komenty k článku