hoc i rozum odníma cestu mi
hľadám ťa ďalej a dúfam len
že idem len správnymi cestami.
Každé tŕnie sa raz ružou stane
tak tvrdí nám tú lož celý svet
ale čo niekedy raz stratí sa
nevráti spať už žiadny med.
Ale hoc i trpkú bolesť prežívam
a nevidím už vlastnými očami
aj presto stále hľadím vpred
a neverím, čo bolo za nami.
No keď už ku koncu sa blížim
a môj starý cieľ je na dosah
nechcem viac kráčať vpred
zomriem ako kvet v temnotách.
Chcem zabudnúť na tú lásku
ktorá bolesť do srdca priniesla
okamžik keď odvrátila si zrak
a radosť preč búrka zaniesla.
Lebo to, čo raz bolo za nami
čo sa stalo a nemalo sa stať
pokryje už len bielymi ružami
ten, čo mi nad hrobom bude stáť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
katuska8808
20. 11.novembra 2012 21:20
skvele napísané!
Napíš svoj komentár