Skrsla mi raz myšlienka
Aké časy pre nás prídu
Na lúke som ticho sedel
Búrky ma tu neobídu.

Sedel , hľadel do duše
V tieni bielych brezí
Zo sna vyrušil ma však
plač modrých nevädzí.

Slzy im tiekli potokom
Po ktorom sa plavím
Odolať som však vládal
Skalám, rybám dravým.

Strach a strata rozplynuli
Málo sa tu vidieť smie
Stojíš v hmle na brehu
Čln ma k tebe dovezie.

V ruky pevne sa už držíme
Prekonáme noc i dážď
Láska nezná sna i hraníc
Vieš, že ma vždy pri sebe máš.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár