Z ničoho nič.
Príliš pekný a príliš super. Nedokázala som uveriť, že máš reálny záujem... o mňa.
Nebola som až taká naivná, ako si si myslel
Nuž aj tak sme sa stretli a ja som bola očarená. Zjavom, hlasom, správaním... skvelý.
Všetkým babám som ukazovala Tvoju fotku, aby mi závideli. Ha, ony aj závideli.
A tak sme sa stretávali častejšie. A častejšie. Chodili sme spolu fajčiť do lesíka, chodil si ma odprevadiť na stanicu, keď som šla na intrák... Vždy si tu bol, keď som Ťa potrebovala. A ja.. som to brala ako samozrejmosť.
Nebola to láska, bol to len zmot. Ty si vzťah chcel, ja nie. Bolo to tak lepšie.
Ty si bol smutný...ale pochopil si.
Už to nebolo ako predtým. Stretávali sme sa menej a menej...
Ja som si našla iného, Ty inú.
A trocha sme na seba zabudli.
Neskôr sme si zas napísali. šli sme zapáliť, pokecali sme. A zas a znova. Už to bolo len o priateľstve, ale bolo to super.
Zas si tu bol pre mňa. Počúval si moje problémy, rozosmieval si ma, keď bolo ťažko, pomáhal si mi... a ja? Ja som to brala ako samozrejmosť. Napíšem - prídeš.
Hlupaňa.
Už sme spolu boli príliš často. Úplne som si prestala vážiť to, že si so mnou.
Rozprával si mi, ako bolo na party. Kde všade si robil osvetlenie. Kam si zohnal lístky na toto leto. Rozprával si to nadšený, plný vášne a radosti... a mňa to nesmierne nudilo.
Lebo som bola sebecká.
Viezli sme sa spolu v autobuse a Ty si mi ukazoval nejaké videá z akcií a smial si sa. Niečo si sa ma aj pýtal, ja som len kývala hlavou a rozmýšľala som nad tým, o koľkej pôjdem večer do mesta...
A mňa to tak mrzí! !
Kde si?
Prečo si odišiel?
Ja nechcem, aby si odišiel!
Buď tu!
Zabudla som Ti povedať, ako Ťa mám rada.
Ako si Ťa vážim.
Ako Ti chcem aj ja niekedy pomôcť!
Prečo mi neodpovedáš? Prečo sa nevrátiš?
Si na to príliš mladý...
Ty máš byť ešte tu. S NAMI!
Rozosmiať nás!
Ja Ťa budem počúvať!
Uvedomila som si svoje chyby.
Vráť sa, prosím.
Nechcela som byť zlá.
Bože, tak ma to mrzí.
Príliš skoro na Tvoj odchod.
Príliš neskoro na vyznania.
Ja viem, že ma počuješ.
A že mi to odpustíš.
Lebo ty si bol priveľký dobrák... aby si niekomu neodpustil.
Prosím, prepáč.
Prepáč prepáč prepáč! !
Tak prepáčiš..?
... nepočujem...
Už nechcem plakať pri pohľade na Tvoju fotku.
Ako dlho to ešte potrvá?
Do konca života?
Kedy to prestane bolieť?
Odpovedz.
Prosím..
Tak veľmi mi chýbaš...
Vyznanie
Komentuj
14 komentov k blogu
1
deadlyliving
28. 4.apríla 2009 15:24
hmm...jedno z tých najkrajších, najúprimnejších, ale smutných vyznaní, aké som kedy čítal
2
nemám slov...krásne...nádherné...
čítala som to z otvorenými ústami...
človek si uvedomí čo mal až v ochvíli keď ho stratí...
čítala som to z otvorenými ústami...
človek si uvedomí čo mal až v ochvíli keď ho stratí...
4
šialene smutné...až mi prišlo ľúto, že človek si mnohokrát uvedomí skutočné hodnoty, keď je už neskoro
...hmmm, snáď sa čas vráti do zabehnutých koľají (šťastný návrat)
...hmmm, snáď sa čas vráti do zabehnutých koľají (šťastný návrat)
6
toto je to, z čoho mám ja najväčší strach. Že niekoho stratím a nestihnem povedať, že......
7
No to snáď nie Zuzka.. pridem sem po mesiaci a akurat na teba naďabím.. úžasné.. úžasne smutné.
9
aj mne chýba...nie až tak ako tebe, nepoznala som ho až tak, ale bol jedinečný..vtedy to bolo divné, teraz výnimočné krásny blog, myslím že ak už nič iné, tak sa teraz díva a má dôvod sa usmievať
10
pripájam sa k názorom, že to bolo krásne...
každý z nás má asi človeka, ktoré mu nepovedal, čo naozaj k nemu cítil, alebo cíti.ale nie vždy sa to dá a nie vždy si to uvedomíme... často zistíme, že bol pre nás niekto dôležitý, až keď už nie je pri nás, až keď nás opustil.
mali by sme sa poučiť a nebáť sa vyjadriť svoje city, nie mlčať...
každý z nás má asi človeka, ktoré mu nepovedal, čo naozaj k nemu cítil, alebo cíti.ale nie vždy sa to dá a nie vždy si to uvedomíme... často zistíme, že bol pre nás niekto dôležitý, až keď už nie je pri nás, až keď nás opustil.
mali by sme sa poučiť a nebáť sa vyjadriť svoje city, nie mlčať...
11
Je to fakt krásne vyznanie,bolo vydno že je to od srdca, proste strašne pekné ..
14
Väčne ovenčený chladom sme,
si ublížili,zavretý sa smejeme,
ohňové koleso sa točí a žije,
a ja zatiaľ zbabelo tuším.
Nechávajúc sa ovládať niečim,
čo dnes určite pochopím
aj keď ti rozumiem,že jedného
dňa,navždy odídeš,navždy odídeš.
si ublížili,zavretý sa smejeme,
ohňové koleso sa točí a žije,
a ja zatiaľ zbabelo tuším.
Nechávajúc sa ovládať niečim,
čo dnes určite pochopím
aj keď ti rozumiem,že jedného
dňa,navždy odídeš,navždy odídeš.
Napíš svoj komentár