...cítim sa ako bezcitná beztvará hmota. čo je to so mnou? prečo nemám súcit? prečo som tak chladná a ľahostajná? vari mám nejaký problém s láskou? neľúbim nikoho? a seba? seba ľúbim? čo ak ľúbim len seba...?
prečo ma nedojímate? prestali ste ma zaujímať, keď som sa zobudila zo sna. a Félipe...bol skutočný? prečo ma tu s vami nechal samu? chcem, aby sa na mňa usmial, ale vy,... to vy ste ho vyhnali!
nemám vás rada. ale ja chcem! cítim radosť, keď sa dívam do vašich očí, do vašich mŕtvych očí. vaše životy nemajú zmysel, presne tak ako ani môj. preto pre mňa nie je srdcervúca vaša smrť. ja vám robím najväčšiu láskavosť akú vám viem dať...od srdca, z lásky.
Veroniku som mala rada, ale radšej som ju mala mŕtvu, nehybnú... bola tak pokojná a bez starostí. viem, že som ju vykúpila, viem! nenávidím sa!
...ale ja viem, že si po mňa príde, viem že ma zavedie domov...ale teraz si tu ty, mám ťa rada...milujem tvoju horúcu krv na svojich perách...milujem ako pomaly steká po tvojich lícach ku krku. upokojuje ma to...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár