Drahá neznáma

Viem, že na teba pričasto myslím, ale neviem si pomôcť. Je to už dávno, čo sme sa naposledy videli a vo mne sa hromadí smútok. Postupuje celým telom, vždy, keď príde večer, keď ďalšiu bezsennú noc ležím sám v posteli a hľadím do tmy. Keď vidím krásny zaľúbený pár, pripomenie mi teba, pripomenie mi nás.

Ako sme chodili von k rieke, rozprávali sa o  všetkom a o tom, ako prekonať strach. Pozorovali sme vtáky a ja som chcel ako Jenny odletieť s nimi veľmi ďaleko. Cením si, že ti neprekážajú tieto moje až patetické žvásty. Jeden taký ti práve píšem.

Keď sme sa spoznávali, pri ceste medzi ľudí som si musel vždy dať dve pivá, aby ustúpila moja sociálna fóbia a ty si sa tomu len usmiala a s radosťou si si dala so mnou.

Chýba mi, ako som sa ti hral s vlasmi, pri počúvaní našich obľúbených zväčša smutných piesní. Áno, už by sme mohli počúvať aj niečo iné ako Pink Floyd, Radiohead, Twenty One Pilots či Linkin Park.

Milujem ťa. Milujem ťa vždy, keď so záujmom hľadíš v galérií na nový obraz, prezeráš si všetky tie ťahy štetca a snažíš sa vnímať všetky emócie, ktoré z neho vyžarujú.

Milujem ťa vždy, keď pozeráme film a spolu sa nám tlačia slzy do očí. Keď spolu čítame obľúbenú knihu, keď vonku zbadáme mačku a obom nám zažiaria oči.

Milujem ťa na našich potulkách po lúkach a nociach pri žiari ohňa a hviezd. Keď je nám v noci zima a túlime sa k sebe a nevieme zaspať.

Milujem ťa vždy, keď ma chytá ďalší záchvat panickej úzkosti a ty ma objímaš a snažíš sa ma upokojiť. Vždy sa ti to podarí.

Milujem ťa vždy, keď vyjdeš zo sprchy krásne mokrá a voňavá a obaja vieme, ako to skončí. Občas vieme byť riadne divoký :)

Si nádherná, keď si nahá.

Viem, že mi rozumieš. Máš pochopenie pre moje stavy úzkosti, chápeš moje nálady a že toho často veľa nenahovorím. Neprekáža ti dokonca ani to, že občas som v návale mojich negatívnych myšlienok až príliš ponorený a nie je so mnou žiadna reč. Vieš, že sa snažím pomaly hrabať von. Von z tej skurvenej čiernej diery, z tej priepasti depresie a samoty, opustenia seba samého. Ďakujem ti, že vždy keď sme spolu, si tu vždy pre mňa a spolu tvoríme bránu, cez ktorú prenikne len veľmi málo zlého.

A viem, že vzťahy neprinášajú len svetlé chvíle. Sami sme už všeličo zažili, no chcem s tebou prekonávať všetko, čo nás na našej ceste postretne.

Zlato, tu to ukončím, lebo mi zo spomienok na teba praská srdce. Už opäť padajú z neba všetky tie pestrofarebné listy, opäť je tu smutná jeseň a ty si stále preč. Chýbaš mi. Do vtedy, kým sa stretneme, prajem ti, zostaň šťastná.

Zdieľaj článok na facebooku
40 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Zelenookarysavka

    24 ročné dievča
    niekde medzi východom a stredom Európy:)

    Je to veľmi smutné a zároveň veľmi krásne :smile:
  2. 2
    Mayo911

    hrá sa, že má 0 rokov
    Rainbow

    @zelenookarysavka vďaka :S