Dlho som nenapísal žiadny blog, možno preto, lebo mi chýbala odvaha, možno preto, lebo som bol častokrát smutný, možno preto, lebo som chcel komunikovať s niekým koho som poznal dlhší čas, ale akosi to nešlo. Ako som však dnes prechádzal na nete stránky natrafil som na úžastný text, text jednej piesne, ktorý znel takto:

Nevieš odkiaľ a kam a zrazu zostal si sám, opäť počúvaš šedých tieňov nárek, kričíš do tmy príď, nevieš kto to má byť, zvoníš pri dverách, ale márne...
Vravíš skončiť to chcem, život je ako zlý sen. Žijem sám uprostred milióna ľudí... a ak Boh stvoril svet, prečo lásky v ňom niet, ak práve nebolí, tak aspoň nudí...

Keď ti láska zomrie, tak plač! V duši prší večný dážď...a v ohni čítaš, že naveky už zostaneš sám...?
Nemáš chuť vstať a ísť, vedel si, že raz to musí prísť...a viem, že aj keď prídeš k nám, zostávaš sám...

A teraz liečivá časť:

Kdesi dávno raz, podobný príbeh sa dial, jeden muž s krížom k hore kráčal...Tiež bol slabý a sám, za ním zástup ho hnal, cestu bolestí krvou zmáčal...
Nemal to ľahšie, to nie, celé niesol stvorenie...
Kvôli Tebe vzal na ramená kríž... Kvôli Tebe chcel ho niesť, bola to láska a nie lesť a preto dnes tu netrpíš sám, je s Tebou Pán

P.S. Želám Vám veľa zdravia, šťastia, úspechov a radosti a čo najmenej smútku...


 Blog
Komentuj
 fotka
amikadze  1. 9. 2011 07:38
ten text pesničky sa na mňa úplne hodí...
 fotka
jemna  3. 10. 2011 20:20
Trocha tento članok smutný, ale zas ma pohol o krok ďalej...
Napíš svoj komentár