Dnes som trocha upratovala, neporiadok bol uz neunosny, v suflikoch a na stole vladol totalny chaos, uz som sa nedokazala prizerat tolkej anarchii. Takze som upratovala a ruky mi nahmatali zopar utrzkov a dokonca zopar celych stran popisanych z oboch stran.
Co to asi tak mohlo byt? Hodila som to tam nedavno spolu s nejakymi novinami. Velm isom sa nasmiala, ked som to zacala citat. Napisala som to, presne si nepamatam kedy, ale viem, ze to bolo v noci, v zlej a depresivnej nalade. Bolo to strasne.
Je zaujimave, ako presne sa daju opisat zle pocity, pocity krivdy, nespravodlivosti, sebalutosti. Teraz by som nic take nenapisala. Aspon vidim, ako sa cas, clovek a zivot moze zmenit.
Pacia sa mi impulzivne poznamky, prudke a nahle vyjadrenia pocitov a myslienok prenesene na papier. Odkladam si to. Alebo to nahodou najdem v nejakom bordeli, co je tiez uzitocne, i ked tieto som, zial, nenasla vcelku. Chybal zaciatok. Nevadi, podstata bola zachytena.
Ta depresivna, frustrujuca, stiesnujuca podstata bola zachytena. Ta beznadej bola uplne celkom vystihnuta. Az sa to bojim sem opisat, aby to nedostalo realistickejsi raz. Aj tak, kazdy si svoju depku vyjadri inymi slovami, pokial je toho, samozrejme, pocas tohto dusevneho poklesu schopny.
Musela som sa pousmiat aj nad skrabopisom, v nahlivosti bol este horsi a este necitatelnejsi.
A.. som rada, ze je to popis minulosti, co uz nikdy nepride.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár