Kušem ťa do prsta. Vzdychneš. Olížem pár článkov až po bruško ukazováka. Chytám ti ruku za zápästie a položím si ju na tvár. Držím ju pevne, až cítim pod kožou náznak pulzu...

Existuješ?

Vždy ma prekvapí, keď niekto existuje.

Rád by som bol romantik a povedal, že si narkotikum... si však stimulant. Keď sa hlásia k slovu a činu primitívne inštinkty... tvoja čistota, ktorá mala byť pravdepodobne kotvou mojej vôle... mala mi pomôcť ovládnuť leva, tigra a škorpióna na vodítku pôsobí skôr ako nožnice... strihajúce ho.

A tak chce lev s tigrom trhať... a škorpión pichnúť a tráviť jedom...

Z jedu budeme obaja v horúčke...
...pretrhneme bariéru...
a kropaje potu
zvýraznia notu
tvojho nežného hlasu
vyjadrujúceho
zvrátenú krásu
tohoto okamihu...

Máš jazvu, o ktorej skutočne vieme len my dvaja...

Pripomína, že aj diabli...
...zvyknú chodiť do raja.


 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
joelina  31. 1. 2010 13:51
akoby...
2 
fotka
majuri  31. 1. 2010 17:18
milujeem,, uzaasne ,,wau
3 
fotka
temperancecullen  31. 1. 2010 19:40
...zvyknú chodiť do raja



Radšej byť v pekle, tam to predsa žije
4 
fotka
johnysheek  1. 2. 2010 02:06
no.. not really.. no
5 
fotka
lubobs  1. 2. 2010 14:03
prekvapuje ma existencia
Napíš svoj komentár