Nemám čo stratiť

Myslím že všetci poznáme to pocit...Prázdno. Vstávať s pocitom, že snáď nejako prežijeme do večera. Možno nie. Nejako sa to však vždy podarí. Hodina za hodinou a deň za dňom. Mení sa deň s nocou...Mesiac za mesiacom. Kurva, menia sa ešte aj ročné obdobia. Naposledy keď som sa cítila nažive prisahám, že bolo čerstvo po snehu.

Nejako som prišla o všetko. O môj domov. O ten malý byt, ktorý bol síce plný zlých spomienok ale bol môj.  O kontakt s babou, ktorý donedávna bola moje Slniečko. Neviem čo sa práve deje v jej živote a ona ma len okrajovo šajnu čo sa deje v mojom. Prišla som o plán. Och, ako ja neznášam keď nemám plán.

Tak som si ho urobila. Možno blbý, nerozvážny, nedomyslený, nedoriešený a riskantný. Snívala som o tom síce už 12 rokov ale vždy sa našlo niečo dôležitejšie, naliehavejšie alebo proste prišiel strach a ten sen som schovala do skrine. 

Bola som sama v tom byte. Bez alkoholu. Keď sa nad tým zamyslím, mnohé sa vysvetľuje. Vtedy ma ten sen znova udrel do tváre a ja som si povedala....Prečo nie? Teraz je ten správny čas, som sama, sú peniaze a strach? Ten príde a prekonám ho. Tento krát áno. 

Veď koniec koncov...Ja už nemám čo stratiť.....

Zdieľaj článok na facebooku
4 odoberateľov
Meredith21

Tak písať o osebe tak aby to o mne aj niečo povedalo mi príde neefektívne. Najlepšie by ma vedel popísať zrejme niekto iný, pretože mám sklon preháňať. Myslím že keď by som použila slová mojej kamáratky malo by to stačiť: Si opovrhnutia hodná ľudská bytosť, ale niečo v tebe je, niečo čo človeka núti ťa mať rad. Neviem čo to je a nevyužívam to. Ale ja mám rada školu, knihy, Harryho Pottera (a čo keď som stará), filmy, jedlo, hudbu, pravdu, tulipány, vaňu a leto. Som pesimista, ževraj. Ja sa radím k realistom. Lebo všetky tie hrôzostrašné scenáre čo dokážem vyprodukovať o budúcnosti a prítomnosti sa nakoniec aj tak vždy stanú. Málokedy ma dokáže niečo prekvapiť, proste zvyknem rátať so všetkými možnosťami od tých najkrajších po tie naozaj krvavé.

Komenty k článku