Sedím v tme, neviem kam pozerám
Ničí ma svet, som ako v base
Za včerajškom sa neobzerám
Na výslní niet už pre mňa miesta
Na šťastie už nemám nárok
Aj tak sú všetci z jedného cesta
A v mojom svete nastal barok.
Obraciam sa k vyššej moci
Nech na cestu mi posvieti
Či zatratí ma bez pomoci
To neviem, som v napätí.
Čo mi chýba, netuším
Čo mám, pláva v potoku
Tých sĺz, čo vysuším
Teraz, keď som v baroku.
Život je hra, má úrovní pár
Som len bábka osudu
Do dlaní si vnáram tvár
Plávam proti prúdu.
Unavená, prázdna duša
Ledva dýcha každý deň
Osud ju tak tvrdo skúša
Smutný, barokový sen.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár