Niečo rozum omámi, dušu zamorí
Zmysly sa zakolíšu pod náporom podsvetia
Do jedu lásky sa bytosť ponorí
Nebesky láska zvaný, diablom vytvorený
Je jed čo v nás časom zahníva
Človek bujarý sťa vínom opojený
Spočiatku o šťastí sníva
Čas však klapky z očí skladá
Keď jed povolí, logiku očistí
Ilúzia v prach zapadá
Realita sa jej kruto mstí
Útek márny, duša dávno pohltená
Chudák človek jedovatý
Svoj boj trpí, biely ako stena
Láskou napadnutý, ustatý
Na iné nemyslí, iné ho netrápi
Citovú slobodu láska mu vzala
To puto bolestné srdce mu zdrapí
V boľavom úniku stvrdne ako skala
Kým ten jed zapudí, dýchať nemôže
Prisahá, viac už žiaden taký risk
Únik a práca mu z pekla pomôže
Viac ako citový, hľadá hmotný zisk
Nikdy to už nesprav, človek úbohý
Nikdy už nedovoľ jedu nech ťa zničí
Sústreď sa len na prácu, na svoje vlohy
Potlač ten jed, čo ti z útrob kričí...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
18. 4.apríla 2018 16:49
Dáme sexík?
Napíš svoj komentár