Chcem len zaspať, zabudnúť
Navonok pokojný no vnútri kričí
Každý človek, čo nevládze sa hnúť
Svet sa naruby obrátil
Dýchať nám už nedovolí
Realitu aj do snov nám navrátil
Korzet útrap nepovolí
Zviazaní uprostred, unavení životom
Ktorý príliš rýchlo plynie
Zaspať len, nechať to na potom
Všetko silné v nás už hynie
Len kradmý hlások vydáme
Na obranu voči osudovým hrám
Síl už na život viac nemáme
Len zaspať, nech sen príde k nám
Náš bezsenný spánok je únikom
Sny viac nie sú pokojné
Budíme sa s veľkým krikom
Ako vojak vo vojne
Len zaspať a zabudnúť
Unavená duša prosí
Pretrhnúť útrap púť
Nech nás smrť už skosí
Čo je horšie pre dušu zničenú
Než ráno vstať a dýchať sa nútiť?
Má nádej len v kúte skrčenú
Musieť sa do priepastí rútiť.
Úsmev už zamrzol, slzy už netečú
Len zaspať a zabudnúť, utiecť
Rieky času rýchlo pretečú
Svoj kríž už nebudeme dlho vliecť
Nadvláda padne, čas sa spomalí
Duševná renesancia príde
Príliv dychu do pľúc sa privalí
Strach a slabosť z duše zíde
Len tí silní zázraky pochopia
Komu bolo dobre, zle mu bude
Uvedomelí svoj osud uchopia
Zažiaria na poslednom súde
Len zaspať a zabudnúť kým prejde to zlé
Len pomyslieť, pochopiť, urobiť niečo
Prebdené preplakané noci mdlé
Dohady, pochyby, otázky prečo...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár