Keď pred smútkom priateľstvo dvere zaviera.
Keď padáš tak ochotná ruka ťa zdvihne
Výčitkám a hnevu sa pre začiatok vyhne.
Povie ti pravdu nech akokoľvek bolí
Stáť pri tebe, to si priateľ zvolí.
Keby na kraj sveta šiel, či na hore stál
Vždy by sa o teba, o tvoju dušu bál.
Keby bola polnoc a on už sladko spal
A ty by si mu náhle s plačom zavolal
Že život ťa sklamal, že nevieš ďalej žiť
On hneď by vstal a chcel pri tebe byť.
Keď priateľ je pri tebe o všetko môžeš prísť
A stále máš veľa, stále ďalej môžeš ísť.
Jeho slová to sú liek na každú bolesť
On počúva a pozná teba, nie tvoju povesť.
Keď zabudneš slová piesne tvojho života
On vie ich spamäti, to nie je žiadna robota.
Keď pohádame sa a ústup nechce žiaden z nás
Aj tak to všetko vylieči veľmi krátky čas.
Tých priateľov skutočných nie je až tak veľa
No každý ti aj po hádke to najlepšie želá.
Je ich síce málo, no sú na život celý
Urobia ho výnimočný a skutočne skvelý.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
eka88
22. 12.decembra 2008 21:22
Krasne, ak clovek niekoho takeho ma je to fakt skvele, no ked nema...
Napíš svoj komentár