ja blúdil sám a sám,
závidel ronenie sĺz
tým čiernym nebesám.
Bez cieľa šiel som vo svet
a hľadal úľavu:
papršlek do tmy srdca,
liek v hlavu boľavú.
Ach, niekde vedľa cesty,
u starých božích múk
našiel som zúfajúcich
pár chladných, mokrých rúk...
Snáď skutočnosť to bola,
a možno púhy sen:
zabudli ruky na mňa,
keď svitnul biely deň...
Len pocit ostal temný,
kýs' bôľu odtienok,
akordom plachým huči
z hasnúcich spomienok.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár