Ranné slnko opierajúc sa o stromy
ešte nenaučilo sa chodiť
a slobodné lastovičky,
lietajú, veď čo by mali robiť?

Nevypité fľaše piva pri posteli
nebol dôvod načíňať
a ránom svet sa točí, mení,
smiem si ťa zas prečítať...

Zrazu dáva zmysel
let tých tvorov,
zrazu vidím, čo je modré
nad tou prezelenou horou

A tá gitara, ktorú tu mám,
ozve sa zachvíľu zvučne,
ja na nej nezahrám,
zahrajú mi slnka ranné lúče...

Viem lietať,
veď celý život letím,
chcem znova so sestrami spievať,
prepáčte lastovičky, že dlho bavil som sa s lúčnym kvetím...

Ak odpustenie príde mi,
na nebi vykonám aj tisíc letov,
nech z mysle zíde mi
vôňa troch lúčnych kvetov...

A vy kvety žite si
na motýľov hľaďte
aj motýľ ten lieta si,
jeho nekárajte.

Ja som však slobodný vták,
musím letieť hore
sadnem si tam na oblak,
a lúkou kvetov mi budú ranné zore.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár