Pretože tú pesničku akurát počúvam a je skvelá. Bola som sa prejsť v parku, všade okolo mňa boli maminky s kočíkmi, deti pobehovali kade tade, ledva sa mi uhli z cesty. Človek sa išiel odreagovať z celého dňa stráveného pri compe. No ale k odreagovaniu prišlo, až keď som bola z parku preč a na ulici som bola konečne sama so svojimi myšlienkami, túžbami, snami. Vtedy mám najčistejšiu hlavu, vtedy sa mi do hlavy dostávajú najlepšie nápady a svet je presne taký, aký ho chcem. V tomto rozpoložení nechcem, aby sa na mňa díval rozhorčený dôchodca, že bežím bez rúška (áno, asi by sa mi lepšie behalo s dusivým pocitom a vedomím, že sa mi vytvoria asi milión nových vyrážok zo stekajúceho potu)... Nedávno som bola na testovaní, veď chcem dodržiavať všetky "zmyselné" opatrenia, vystála som si radu, našťastie nie veľkú, v MHD pekne s respirátom a SMS lístkom, ktorého dĺžka bola 40min, nie 1hod ako som si myslela.. Minútu pred mojim vystúpením som uvidela 2 mužov, ktorých výzor jasne nasvedčoval tomu, že sú to PÁNI revízori. S veľkou radosťou som si našla v mobile SMS lístok a s hrôzou som zistila, že je 10min po platnosti. A tak človek, ktorý sa  sa snaží dodržiavať všetko najlepšie ako vie, príde o 50€ zo svojho poskromného účtu, pretože ešte dostal aj výpoveď kvôli korone. Revízorov zaočkovali, aby mohli pekne zdierať takýchto obyčajných ľudí. Je to hnus, toto celé, nezmyselné hodiny pre dôchodcov, ktorí si aj tak robia čo chcú, zatvorené všetko čo sa mohlo zatvoriť, tisícky ľudí prišlo o svoju prácu, ktorú som mimochodom milovala a mala som byť aj povýšená, teraz mi to príde, že to bolo najmenej pre 100 rokmi... 

Na druhej strane, človek sa trošku preberie, opráši svoje ideály, svoju životnú cestu a nakoniec zistí, že toto celé je aj na niečo dobré... Zaujímalo by ma, čo pekné priniesla korona Vám, alebo naopak?

Mne sa otvorili nové pracovné obzory,  uvedomila som si, že mám neobmedzené možnosti vzdelávania sa nových vecí, objavujem krásu behu a prechádzok po úplne nových miestach a v neposlednom rade, viac času trávim so svojou rodinou a hodinami prevolanými so svojimi ľuďmi. 

Ale aj tak, také jedno (dve,tri,...) orosené v bare s mojou partiou by som brala už AJ!!!

 Skutočný príbeh
Komentuj
 
 fotka
dz  16. 3. 2021 19:28
občas nachádzam aj ja vo všetkom kusok pozitivity ale už čoraz častejšie na mňa doľahnú ten pocit bezmocnosti a frustrácie a nepotrebnosti a neschopnosti
Napíš svoj komentár