Moje miesto na súčasnej literárnej scéne je proste také, že sa mi urobilo zle z konvenčnej slovenskej vety, držanej v okovách všelijakými pravidlami neprislúchajúcich skutočnej podobe mojej mysle... Že som sa ich formami naďalej nemohol vyjadrovať. Uvedomte si, koľko je v súdobom románe viet, ktoré hovoria: "Na cestách ležal sneh a automobil sa do kopca šplhal len s ťažkostami"? Títo veľkí "remeslníci" prózy z radov našich súčasníkov si navrávajú, že detinskou metódou uchopení dvoch povodne krátkych viet a ich zlepením pomocou "a" vyrobili vetu. Pokiaľ tomu rozumiem, ide len o dva malé kúsky predstavivosti vytrhnuté z omnoho dlhšej vety totálnej imaginácie, ktorá jediná by nám konečne odhalila niečo, čo sme doposiaľ nepočuli, pokiaľ by sa ju samozrejme vážený autor odhodlal utrúsiť.

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  23. 3. 2014 00:58
chapem, co chces povedat, a je to aj zaujimava myslienka, ale som rad, ze sa nad takymito vecami nezamyslam
Napíš svoj komentár