zavretý som za dverami ubytovne,
ako rád by som si dal tie buchty čo v sobotu robievala mama,
privoňal by som si z chuti ako vonia domov.
Rád by som ukázal chrbát zlému svetu,
každé ráno vstať a cítiť chcem teplo,
urobiť dve kávy a ponúknuť cigaretu,
osobe, čo do dni tmavých doniesla mi svetlo.
V tmavom tichu myšlienky začali pochodovať,
zatváram oči a dúfam v bezsennú noc,
tie buchty, to teplo a pekné spomienky,
všetko sa točí dookola,
zmiluj sa Bože, pošli mi niekoho na pomoc.
Noc bez snov a spánku mam za mnou,
východom slnka sa všetko začína,
je čas otočiť ďalšiu stránku,
fungovať v tom čo je a život si užívať.
Budem slnkom čo niekomu rozžiari deň,
neuspokojím sa, že ma využijú iba ako lampu.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
matejced
18. 1.januára 2015 13:42
čítam to dookola a dookola a nech rozmýšľam nad tým, čo ti k tomu napísať, nenapadá mi nič iné ako to, že je to jednoducho skvelé!
Napíš svoj komentár