Sedí, len tak rozmýšľa a zrazu z úst si cíti savo.
Do pekla, čo sa so mnou zase deje? preblisne jej hlavou.

Rozpadá sa, asi by mala prestať fajčiť,
šibe jej ? potom by toľko ľudí musela zabiť.

Plná hlava starostí, ochabnuté telo
psychiatra a trošku športovať, by to chcelo.

Príliš drzá,občas trápna, stále v puberte
vychovaná chlapcami, vždy túžila po gete.

Nevie sa správať, nevie sa maľovať,
vždy vedela lepšie kecať, ako chatovať.

Nenávidí prázdne slová a gestá,
svet v ktorom sa nedokonalosť trestá.

Ako všetci aj ona prišla na svet holá...
keď zomrie snáď spomenie si niekto, že tu bola.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár