Cítiš sa dnes zle? Máš pocit že si nešťastník? Tak sme dvaja, možno traja, štyria... Veď len včera...deň sa začal tým že ma o pol siedmej zobudila kamoška ktorá si prišla po knihu...áno o pol siedmej. Keď som jej otvorila dvere, ťažko jedným okom rozoznala, a odovzdala knihu tak som sa už ako tak zobudená rozhodla navštíviť toaletu...zapla som svetlo a vybila poistky. Cikať pri otvorených dverách nič príjemné...hlavne keď nebývaš sama. Nevadí hovorím si opravia to ..idem spať. Zobudím sa elektrina stále neide....opravím to hovorím si...nie neopravila som to. Prišli to opraviť o pol dvanástej...konečne šiel aj net a ja som si konečne mohla prečítať mail že mam v ten deň skúšku...mega.. Okej idem teda do školy ale pôjdem si dobiť kartu na obedy, nech mám čo jesť. Prídem tam.. milá tetuška mi povie ...slečna na čo čakáte...dnes nedobíjame. Skveléé...tak som bez obedu..dnes zajtra pozajtra....
Tak nič po ceste že sa zastavím v obchode vezmem si ľadovú kávu..utekačka k pokladni, nech stihnem seminár. Pri pokladni sa na mňa pokladníčka nepekne vyvrieska pretože nemám drobné...ľudia po mne pozerajú ako keby som nezaplatila...no prepáčte...v supermarkete by nemal byť problém vydať mi z 5eurovky. Och nič hlavu hore ideš ďalej. Odchádzam, otvorím si kávu napijem sa a na prechode ma skoro prejde auto...ujo ešte rozhorčene zatrúbi. Usmejem sa. Hovorím si nie nie nebudem sa rozčuľovať. Prechádzam cez ďalší prechod, keď zrazu trésk roztrhla sa mi taška. Niéééééééééééé tak si ju len poskladám do rúk a otáčam sa.. neidem do školy...pôjdem len na skúšku. Stojí ma to dva body z ďalšej skúšky.
Celý deň je krásne, o tretej svieti krásne slniečko. Teším sa že je pekný deň, obujem sa a chystám sa teda na skúšku. Hneď ako sa dostanem na čerstvý vzduch zamračí sa. Začne popŕchať... Pohni si..hovorím si určite to do školy stihneš nezmokneš. Dáždnik som samozrejme pred odchodom vyložila . Pri najbližšej autobusovej zastávke to vzdávam...pôjdem busom nemôžem tam predsa prísť mokrá ako myš. Prišiel pomerne skoro nastúpim veziem sa...a zrazu ma na zastávke pri škole nezastaví...bože ja som nastúpila do zlého autobusu. Tak nič na najbližšej možnej zastávke vystupujem a utekám..mám 10 minút.
Môj optimizmus sa prechádza.....
Stihla som to, ale doteraz neviem či to bolo v tej chvíli šťastné alebo nie
A ponaučenie? Keď si myslíš, že sa ti stalo niečo zlé... stále môže byť horšie.
Ale nezúfaj...keď sa ti stane niečo zlé určite sme v tom spolu.
USMIEVAJ SA, keď sa to dá..

 Je to možné?
Komentuj
 fotka
mirecmr  2. 5. 2014 15:25
človek ktorý niečo take nezažije si pomysli že si si to vymyslela
 fotka
michellem  2. 5. 2014 15:46
ach kiežby...a to ešte nieje tak zlý deň..
Napíš svoj komentár