Je to hlúpe, viem.
Posledné dni sú také zvláštne, plné no i tak prázdnejšie ako kedykoľvek predtým.
V stredu sme sa rozišli a ja sa cítim akoby sme ešte stále boli spolu, stále je tu niečo také, akože vy patríte k sebe, niečo vás spája.
A ja si to nechcem pripúšťať, vravím si, že sme si blízky a to je všetko, máme sa radi, povedzme ako priatelia na život a na smrť. Áno, to je fajn prirovnanie.
Dnes som vstala pomerne skoro, dnes pomerne neskoro zaspím.
Chcem ísť niekam a zábavať sa, zabávať do rána, či do ďaľšej noci, s kolou v ruke a už žiadny alkohol a nemyslieť nemyslieť, na okolnosti minulých dní.
Nemôžem si pomôcť, trápi ma jeho smútok, ako dnes, keď sme volali a on povedal, že to nevykríva a ja som chápala, tak veľmi až ma to bolí, že ho viem najlepšie pochopiť, a on mňa tiež, tak potom obaja nechápeme, že prečo.
Prečo to skončilo?
Prečo mi to nie je jedno?
Prečo ho neviem brať ako kamaráta?
Prečo si stále pri rozlúčke píšeme ľubim ťa?
..Dosť o tom..
Fotky, obrazy v mojej hlave, nechám si ich. Ten pohľad naposledy. Nestačí odfotiť, ani nakresliť. Emócie, tie sú dôležité. Čo + ako...
Úzke gate
veľa slov
hudba
eufória
dnešná noc bude o zabúdaní...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
lenuska200
17. 8.augusta 2007 17:59
hm peknucke....mas super styl pisania, naozaj, mas talent..moooc dobre
2
juj, tak vela mi uniklo, ked som tu nebola...teraz som mierne v rozpakoch... ste ci nie ste spolu?
3
jani, aj ja som akosi... mimo, ci tak nejak... tak predsa sa to nepodarilo? neprebolelo? nevyriesilo? mrzi ma to...
Napíš svoj komentár