Koncoročná rekapitulácia (predtým, než to začne byť zas kúl)

Ak by som chcela, mohla by som vymenovať milión vecí, ktoré mohli byť tento rok lepšie a proste nevydali. Lenže, načo?

Tento rok toho bolo toľko, že ubehol neskutočne rýchlo a zanechal vo mne pocit, že sa vlastne nestalo nič. Netuším prečo, azda kvôli tomu, že to znie až príliš neuveriteľne.

Neplánovala som si dlhodobo nič, hlavným cieľom bolo proste sa nejako pozbierať a prežiť.

Zrazu, len tak sa bavím s jednou známou a zistíme, že chceme ísť na podobné miesta a nemáme s kým. Bum, mesiac na to už kupujeme letenky a ideme spolu, prvé veľké dobrodružstvo tohto roka, ja zisťujem, že vlastne to s mojimi plánovacími a organizačnými schopnosťami nebude až také zlé a hoci s tými orientačnými je to už o niečo horšie, nikdy sme sa nestratili tak, že by to bolo kritické. Len sme asi dvakrát zapadávali do mokrého snehu uprostred ničoho. Pohoda, GPS fungovalo a tak sme prežili, i keď premrznuté a frflajúce.

Zistenie, že občasné záchvaty puberty sú vlastne strašne super a psychohygienické, pokiaľ si to vie človek aspoň trocha ustrážiť. Vrátila som sa zo severu a po dlhej dobe mi bolo vážne super a bolo to super.

To piatkové poobedie, keď sme s kamarátkou zistili, že nemáme žiadne plány na víkend a tak sme si ráno na to privstali, len tak spontánne šli do Viedne, nachodili sa riadne a objavili strašne super preliezky. Bola som v sukni, ale to ma nejako nezastavilo od toho, aby som sa tam plnohodnotne vyblbla a som vďačná, že som bola v tomto len a len podporovaná.

Druhý výlet do Viedne, čo už bol plánovaná babská jazda a hoci nám nevyšiel náš morbídny program úplne na sto percent, chodiť po meste prezlečené za vdovy bolo strašne super.

Zopár iných menších výletov, občas pomerne spontánnych a občas som to musela plánovať ja a nejako som to vždy prežila.

Taktiež odveci nápad ísť na Brutal. S tým, že tam vlastne ten rok nemalo ani byť nič, čo by som nejako extra chcela vidieť, v spoločnosti, ktorá metal vôbec nepočúva. Neskutočné teplo, kedy som kašľala, že vyzerám ako idiot a celý čas sa klimatizovala mokrou šatkou na hlave.  Celé to dopadlo ako veľmi ružový úlet a náhodne som tak bola asi na najlepšom koncerte v živote. 

Môj narodeninový výlet, ktorý mal byť v tajnej lokalite, ktorá napokon nebola až taká tajná, ale čo na tom. Priala som si len oslavu niekde na náhodnom, možno spontánnom mieste, pokojne niekde na okolí, ale neviem, či som sa zle vyjadrila alebo to proste len chceli poňať veľkolepejšie a dostala som celovíkendový výlet. 

Nórsko 2. Lebo raz mi nestačilo. Sama, lebo nikto nechcel, respektíve nemohol. Neumrela som, strácala som sa menej ako v apríli a nedovolila som ani počasiu, ani kolenu odmietajúcemu spoluprácu, aby mi výraznejšie prekazili plány. Možno bolo pár dní, čo som pol dňa prefňukala, že nemôžem chodiť a potom šla na päťkilometrovú prechádzku, ale vyšla som na ten šuter napriek tomu? Vyšla. 

Dosť značne som prekonala strachy s výšok a znova si dokázala, že sa v prípade potreby dokážem baviť aj s ľuďmi, ktorých nepoznám. Že keď deň pred odletom stratím peňaženku, dokážem najprv premýšľať, čo treba urobiť, aby bola situácia menej zlá a až potom panikáriť. A dokonca viem aj telefonovať, keď je to nevyhnutné.

Na jeseň sa prebudila moja záľuba, ktorá sa akosi prebúdza prevažne na jeseň. Vyhrajkala som sa s maskérskymi mejkapmi do sýtosti a pri tom som ešte naplnila svoje narcistické potreby. Zistila, že nacápať množstvo divných vecí na ksicht dokážem aj iným ľuďom, ako sebe. Nie je to ani zďaleka dokonalé, ale čo, na to málo praxe, čo mám, to nie je také zlé.

NaNoWriMo. Za mesiac som dopísala/napísala niečo, čo som sa nevedela donútiť spraviť už roky. Bude na tom ešte veľa práce, momentálny stav celého Výtvoru je extrémne amatérsky, ale na tom teraz nezáleží. To sa ešte upraví a prepíše. Teraz viem, že to pôjde, lebo keď som dala 167 normostrán za mesiac, nemôže to byť nemožné. Hlavne, znova ma pochytilo nadšenie pre písanie ešte som vďaka tomu išla a stretla nových ľudí, s ktorými som sa mohla baviť o tom, ako zabíjať fiktívne postavy a podobne. (Raz na NaNoWriMácke stretko prišiel človek, čo vyzeral úplne ako jedna z mojich postáv. Taká, čo neskôr umrie. Bola som z toho dosť mimo.)

Pozerám, že je to už strašne veľa textu a to som isto na množstvo vecí zabudla. Hádam som ale aspoň nechala tie najpodstatnejšie, aby som sa vedela pozrieť späť, keď budem mať dakedy  zas pocit, že sa tento rok nič neudialo.

Nemám žiadne plány, čo bude ďalej. Čo je fajn. Lebo ak nemať žiadne plány bude stále  znamenať hoci len polovicu toho, čo bolo tento rok, nebudem nespokojná.


Zdieľaj článok na facebooku
206 odoberateľov
Mielikki

Bohyňa chaosu a podivných životných rozhodnutí. Venujte jej jedlo a pozornosť a odvráti od vás všetky zmätočné situácie na seba. Nikdy nemá čas a preto majstrovsky ovláda prokastináciu. Takmer nikdy nespí. Často sa o sebe vyjadruje v treťom rode.

Komenty k článku

  1. 1
    Purenarcissism

    26 ročná žena
    Naivka.

    mile :)
  2. 2
    Johnysheek

    10 ročný chlapec
    ZA (hranicami vsednych dni)

    donutila si ma zamysliet sa nad svojim rokom s tym co som stihol a naopak, co sa stihnut nedalo..
    ale (not that you care) som rad, ze objavujes svet (a seba) :)

    btw. neviem čo píšeš ale verím, že raz sa to bude dať zohnať, kúpiť či iným spôsobom získať.. a snáď sa o tom dozviem .. aby som si to zabezpečil i ja
  3. 3
    Tomtoylc

    27 ročný muž
    SK/CZ

    fajn sa to čitalo :)
    ... ja som sa naučil v tomto roku mimo iné aj to, že najlepšie je nič neplánovať ak áno taknlen ak je to.mevyhnutné
    ... ale inak som mal tiež pestrý rok a striedali sa ,,tmavé dni so svetlymi,, (hehe)