hrá sa, že má 0 rokov, krajina ľadu, temna a kaktusov

Mlčať je zlato (?)

V piatok som mala tú česť byť v jednej konverzácii s dievčinou, ktorej cieľom bolo mať tak desať detí a celý život sa nechať len vydržiavať. Bolo mi z toho mierne nevoľno, mlčala som. Pri prípitku, čo predniesla, sa mi zježil všetok porast na tele, i ten, ktorý by som ako správna nositeľka dvoch X chromozómov mať nemala. Ťažký život trpaslíčok, veď viete. Taktne som mlčala. Nechcela som sa hádať v tak príjemný večer.

Iný večer, iné okolnosti. V hlave sa mi zas nakopili nepríjemné myšlienky, napĺňajú ma, derú sa mi z očí, napĺňajú mi žalúdok, necítim hlad, som predsa sýta myšlienkami, je mi len zle. Nutkavú potrebu nevydržím viac potláčať a tak všetky svoje myšlienky vyzvraciam pred ľuďmi, ktorí si nezaslúžia trpieť mojim slabým žalúdkom. Na krátky okamih sa mi uľaví, potom ma premkne pocit viny a snažím sa po sebe neporiadok upratať. Je neskoro, škoda bola napáchaná. Nie je to prvý raz, čo sa to stalo. (♫ Oops, I did it again ♫ )

Stále neviem veci, bujnejúce vo mne vnútri, bárs i krvopotne dostať von produktívnym spôsobom. V správnom čase, na správnom mieste, v správnom vesmíre by to neboli zlé veci. Len za nesprávnych okolností... zvratky môžu byť i toxické, nie? ( ♫ Toxic ♫ )

Iný deň. Cestou od doktorky ma navábila vôňa fornetov. Neviem prečo, vlastne neobľubujem takéto veci, ale voňali a bola som hladná. Chcela som tri kúsky. Na chuť. Teta využila to, že neviem, čo chcem, odviedla moju pozornosť a naložilla mi toľko fornetov, že sa takmer nezmestili do vrecúška. Nehádam sa, taktne mlčím. Veď som to ja, to zvládnem zjesť. Nič nevravím, mlčky platím omnoho viac, ako som plánovala.

Deň dávno v minulosti. Súrodenecký dvojčlenný tímbilding v podobe filmového maratónu. Musím všetko komentovať, vyrušujem. Neviem držať jazyk za zubami.

Bežný deň, v obchode. Vec, čo by som potrebovala, nemajú? Prídem za predavačkou s prosbou, aby mi poradila? Nie, to by bolo príliš jednoduché. Radšej stratene behám hore-dolu po predajni. Držím jazyk za zubami.

Nový deň, nové zvratky derúce sa von z môjho vnútra. Ale možno dnes ich v sebe zadržím. Premením na niečo užitočnejšie. Alebo proste len budem vravieť, kedy treba a nie len vtedy, kedy to vôbec netreba.

No tie prekliatie fornetti si už na poliklinike kupovať nebudem.




Zdieľaj článok na facebooku
203 odoberateľov
Mielikki

Bohyňa chaosu a podivných životných rozhodnutí. Venujte jej jedlo a pozornosť a odvráti od vás všetky zmätočné situácie na seba. Nikdy nemá čas a preto majstrovsky ovláda prokastináciu. Takmer nikdy nespí. Často sa o sebe vyjadruje v treťom rode.

Komenty k článku