Nórsky cestovný denník, 4.deň

14. Apríl

Preikestolen

Keď chcete dobrodružstvo, pridávajte si bonusové zachádzky. Také, čo na mape síce sú, ale v reáli až tak veľmi nie. Ale to predbieham.

Vyrazili sme o niečo neskôr, ako sme plánovali a pekne našli prístav, bez problémov sa nalodili na trajekt, vyšli von, započuli slovenčinu, čo nás prekvapilo. Zvyšok cesty k počiatku trasy prebehol bez nezvyčajností.

Pod Preikestolom to žilo. Ľudí tam, akoby boli hore nejaké veľmi výhodné zľavy alebo niečo. Zaútočili sme na obchod so suvenírmi, lebo príbuzenstvu nebude stačiť, ak sa my vrátime živé a zdravé. Samozrejme, že sme si nakúpili aj my, ale prakticky.

Vyrazili sme a bez námahy sme predbiehali instagramové modelky a návštevníkov z Ázie, ktorí odevom jednoznačne podcenili terén. Síce sa neskôr ukázalo, že sme ho vybavením podcenili aj my, ale aspoň sme nešli v plátenkách a šatočkách do mokrého snehu. Cesta nebola úplne najjednoduchšia, na to bolo veľa šutrov, snehu a stúpania, ale ja som zistila, že strácam svoj strach z výšok a Pavli sa tiež držala skvele.

Ďalšími expertami boli ľudia, čo sa dakde dozvedeli, že je cestou sneh a že na sneh sa dakedy používajú mačky, tak si ich zadovážili a potom si v nich veselo vykračovali po skalách, hoci sneh bol hneď vedľa.

Jediným mínusom cesty nahor bolo milión ľudí všade, čo zavadzali a plietli sa pod nohy a celkovo, nemám rada toľko ľudí naraz. Takže keď sme prišli na Preikestolen, nestačilo mi to, napriek tomu, že nad hlavami nám krúžilo niečo havranovité a pôsobilo to temne. Hlavne sa mi zdalo, že sme beztak šli málo. A tak sme sa rozhodli vrátiť späť inou trasou. Vlastne klamem, ja som bola odhodlaná ísť tadiaľ od začiatku. A sranda začala.

Najprv veľkými balvanmi strmo nahor. Pavli som na to takmer neukecala, ale moje nápady nezvyknú byť v konečnom dôsledku zlé, tak ma nasledovala. Ja som nasledovala mapu, ale keďže sme boli uchvátené balvanmi s výhľadmi, prepásli sme odbočku na zachádzku. Vrátili sme sa teda a približne odhadli, kde tá zachádzka má viesť, označená nebola, minimálne značenie nebolo vidieť pod snehom. Pavli odmietla kráčať snehom, tak sa dolu skotúľala. Keď som videla, aké je to zábavné, skotúľala som sa aj ja. Zabárajúc sa do snehu a loziac po balvanoch, po ktorých sa asi loziť nezvyklo, sme našli vyhľady označené na mape. Cestou ďalej sme dorazili na kopec, čo mal byť samostatnou odbočkou. Nevieme ako. Keďže sme videli, čo sme mali, šli sme sa vrátiť tam, kam viedla alternatívna trasa. Nebolo jej, všade len mokrý sneh, do ktorého sa dalo poľahky zaboriť viac ako po kolená. Trocha ďalšieho šmýkania a kotúľania sa. Zabáranie sa do snehu tak, že raz mi bolo treba nohu vyhrabať, aby som ju vedela vôbec vytiahnuť. Len vágna predstava, kadiaľ ísť. To, kam viedla mapa, nedávalo zmysel. Ďalšie zabáranie sa. Nepremokavé veci premokli. Bolo nám všetko jedno. Nejakým zázrakom sme sa dostali až na pôvodnú trasu. Premočené tak, že by sme mohli z ponožiek žmýkať vodu a aj sme to veru spravili. Statočne, bez zastavenia, sme šli ďalej dolu. Fakt sa asi už bojím menej, ako som zvykla, v pasáži klesania, ktorá sa mi zdala úplne v pohode, bola nešťastná a vyklepaná pani, ktorá vyzerala, že prekonáva svoj najväčší strach v živote. Vtipné bolo, keď nejaký megaochotný chlapík sa ponúkal pomôcť mi, z dvoch úplne nudných kamienkov, pretože kvôli asi cm štvorcovému ľadu si myslel, že to nezvládnem. Ak by tak vedel, čím sme dnes prešli. Jeho potreba pomáhať bola naplnená kúsok ďalej pri Pavli, v ďalšom strmom úseku. Viedol ju úplne debilne, cez sneh a ľad, kým hneď vedľa bola krásne suchá a pohodlná cesta, ale Pavli pôsobila spokojne a nebála sa, tak budiš.

Kráčajúc ďalej sme mysleli na suché veci, ktoré sme tak celkom nemali a vcelku ľutovali, že sa nám nezmestil zbaliť náhradný pár topánok, len tenisky. Uvidíme, čo bude zajtra, ako stihnú uschnúť a tak.

Cestou späť sme ešte doplnili zásoby potravín a večer sme sa šli aj s človekom, čo nás ubytováva prejsť do centra, na luxusný zážitok v tejto krajine. Dali sme si jedno pivo.

Zdieľaj článok na facebooku
207 odoberateľov
Mielikki

Bohyňa chaosu a podivných životných rozhodnutí. Venujte jej jedlo a pozornosť a odvráti od vás všetky zmätočné situácie na seba. Nikdy nemá čas a preto majstrovsky ovláda prokastináciu. Takmer nikdy nespí. Často sa o sebe vyjadruje v treťom rode.

Komenty k článku