O znovu nájdenej láske k severu

Možno sem dodatočne pridám aj celý cestovný denník, zatiaľ však takto, cesta autobusom je dlhá a autobus tak plný, že kamoška spí na druhom konci autobusu, takže sa vcelku nudím.

Názov je zavádzajúci. Sever som nikdy neprestala mať rada. Len predsa je iné si občas skonštatovať, že by som tam niekam niekedy zas šla a nič pre to nerobiť a iné odtiaľ odchádzať so slzami v očiach, že ja nechcem preč. Ja tam chcem zostať (a zbankrotovať a umrieť od hladu, na tuniakových konzervách sa nedá žiť večne) alebo sa tam aspoň vrátiť tak skoro, ako to len bude možné.

Za posledné dni nám veľa vecí nevyšlo. Veľa ráz sme blúdili či spravili finančne nie práve najrozumnejšie rozhodnutia. Ale o to viac vecí vyšlo, boli sme niekde, kde keď nám počasie či zdravie tak celkom nepriali, do desiatich minút sme mali náhradné plány. Možno sme sa takto neprekonávali a miesto pohľadnicového výhľadu sme sa len prešli na nepodstatný kopček s ešte nepodstatnejšou nadmorskou výškou, krásne tam bolo tiež. Zábavy sme mali aj tak na rozdávanie. Veď nie každý deň sa točíte okolo brezy miesto tyče, brodíte premočené topiacim sa snehom, pričom vašou hlavnou motiváciou je čokomlieko, rátate tunely a kruháče a kruháče v tuneli, nie bežne sa chichocete, keď prechádzate okolo konkrétnych budov a nemáte osobné vtipy aj na autorádio.

Možno nevyšlo všetko a možno nie som najlepší plánovač. Ale čo na tom, isto som v tom lepšia ako predtým, nepanikárim, keď mám niekoho navigovať (a nemýlim si toľko pravú a ľavú stranu) a keď som si včera doslova skackala dolu kopcom po skalkách, zas a znova som sa divila, kam mizne môj strach z výšok.

A toto nielen ja. Než sme vyrážali, kamoška mi sotva stačila a ak ja som sa zvykla báť skaliek, oproti nej to bolo nič. Teraz, ak by nebola chorá, dosť možno by som mala ja problém jej stíhať. Včera sme sa boli večer len tak prejsť po meste, akurát sme prešli mostom na jeden z ostrovčekov, chvíľu nedávam pozor a už mi lezie niekam preč z dohľadu, len preto, že tam niekde môže byť lepší výhľad.

A najväčší vtip na tom je to, že pred dvoma mesiacmi sme sa v podstate nepoznali, len sme tak nejako vedeli o vzájomnej existencii, lebo máme spoločnú kamošku. A teraz sme spolu vydržali takmer dva týždne, napriek tomu, že v mnohých veciach by sme nemohli byť odlišnejšie.

A už aj plánujeme, kedy sa zas tam vrátiť. Toľko vecí sme nestihli. Toľko vecí tak celkom nevyšlo podľa predstáv, že jednoducho to inak nejde. A teraz budeme múdrejšie, vieme už, ktorým chybám sa dalo predísť a ktoré treba zopakovať, lebo inak by to bola nuda. Predsa len, má niečo do seba na konci dňa nadšene a prekvapene konštatovať, že sme sa dnes vôbec nestratili.

A tá krajina... Naše nadšené híkanie každých päť minút, hlavne v prvé dni. Tie chvíle, keď len idete a sledujete okolie a ste ticho, lebo pri takomto výhľade chcete raz umrieť, znova sa narodiť, splodiť potomstvo, ktoré vlastne nechcete, alebo tam proste len tak zostať naveky, len tak. (Ale vlastne to nemôžete, lebo viete, že je toho omnoho viac, čo chcete vidieť a kde budete rozmýšľať presne rovnako).

Ten pocit, keď sa len presúvate z bodu A do bodu B a aj tak máte potrebu zastaviť každých pár desiatok metrov a kochať sa výjavmi, čo možno vyzerajú otrepane na pohľadniciach, ale naživo sú proste dychberúce.

Len nabudúce sa musíme poučiť a neísť tam vtedy, keď sa topia všetky snehu a chodníky sa menia na potoky :-D

(Viem, že je toto myšlienkovo nesúvislý žvást, ale stále som zronená z toho, že už som odtiaľ preč a ťažko sa s tým zmieruje)

Počet blackmetalových kapiel fotiacich sa v lesoch: 0

Toto je moje jediné ozajstné sklamanie z výletu.


P.S. Dámy, ak sa vám dá, kúpte si nohavice v pánskom. Množstvo miesta vo vreckách, čo takto získate, je neskutočne fascinujúce a skutočne na nezaplatenie






Zdieľaj článok na facebooku
207 odoberateľov
Mielikki

Bohyňa chaosu a podivných životných rozhodnutí. Venujte jej jedlo a pozornosť a odvráti od vás všetky zmätočné situácie na seba. Nikdy nemá čas a preto majstrovsky ovláda prokastináciu. Takmer nikdy nespí. Často sa o sebe vyjadruje v treťom rode.

Komenty k článku

  1. 1
    Antifunebracka

    29 ročný muž
    uze birdzu

    Birdzáci na sebe v poslednej dobe pracujú, rozvíjajú sa, skúšajú nové veci a to sa mi páči! :)
  2. 2
    Bebekex

    25 ročná žena

    A nikdy si nerozmyslal,ze by si sa realne prestahovala?:)
  3. 3
    Tomtoylc

    26 ročný muž

    tiež som sa včera kochaľ výhľadmi ako ty, a užíval si to ticho a zvuky prírody .... to je lepšie jak hudba niekedy :)
  4. 4
    Mielikki

    hrá sa, že má 1 rok
    Femiarmy Birdzu

    @bebekex to zas nie
    Lebo by som si nevedela vybrať, kam presne, neviem si predstaviť sťahovať všetky svoje haraburdy a budovať si okruh známych úplne odznova a hlavne, napriek všetkému by mi chýbalo rozprávať po slovensky :-D
    (A možno by sa mi to po dlhšej dobe zunovalo, aj teraz som mala pár dní, kedy som híkala menej, lebo som si na to už zvykla a nadšenie sa obnovilo až zmenou miesta :-D )

    Ale mať nejaké letné sídlo tam niekde, to by bolo o inom! :-D