hrá sa, že má 0 rokov, krajina ľadu, temna a kaktusov

Výpoveď crazy rat lady

Bola by som i cat lady, ale takto je to finančne i priestorovo nenáročnejšie a viac to vyhovuje môjmu životnému štýlu.

Áno, viem. V poslednej dobe s nimi dosť spamujem. Ale (ich) život je príliš krátky na to, aby som sa zbytočne krotila.

K hlodavčatám mám vrúcny vzťah už od čias, keď som bola malá ružová blondýnočka vol 1. (vol 2. bolo krátko tento rok pri experimentoch s peroxidom). Môj párik morčiat a ich početné potomstvo ma sprevádzalo celým dospievaním a nech to znie akokoľvek, týmto pažravým kôpkam srsti, čo vidia záchod všade navôkol, vďačím za veľmi veľa. Potom zostarli, umreli, ja som zostarla (ťažko povedať, či dospela) a odsťahovala sa preč a na ďalšie zvieratstvo nebol priestor. Zvieratká mi nahrádzali akurát tak sukulenty, ktorým som sa prihovárala, dávala im mená, starala a ony sa mi zvykli odvďačiť tým, že umreli. Nevďačnice.

Potom sa nesmierne veľa vecí v mojom živote zmenilo a ja som si uvedomila, že ak by som veľmi chcela, môžem mať zas zvieratko. Nastal ten správny čas. Najprv som musela prísť na to, čo chcem. Hlodavec bol pomerne jasná voľba, psy i mačky sú fajn, ale psy treba venčiť a nemám práve mačkuvzdornú domácnosť, plazy nie sú na môj vkus dostatočne prítulné a operenci ma nikdy nefascinovali (predstava mať cvičeného rozprávajúceho havrana a chodiť s ním na každý maškarný prezlečená za Edgara Allana Poe-a je síce super, ale kto by to cvičil? Ja isto nie). Potkančatá vyhrali kvôli svojej priestorovej nenáročnosti voči morčatám (z vertikálneho hľadiska nie, ale na tom mi tak nezáležalo), spoločenskosťou zas voči škrečkom a im podobným. A vedela som, že ak ma náhodou chytí vlna trpezlivosti, môžem ich aj niečo naučiť. Inteligenčne sú na tom asi ako psy a čistotnosťou vraj ako mačky. Mala by som to mojim pripomenúť, keď zas budú elegantne vyhadzovať nechcené krmivo z klietky a robiť mi tak v izbe omnoho väčší bordel, ako tam bol predtým. V každom prípade, od rozhodnutia, čo vlastne chcem, po ich zaobstaranie prešli dlhé mesiace, kedy som sa nevedela odhodlať. 

Vedela som, že mi zvieratko prospeje. Práve to posledné obdobie som sa necítila práve najšťastnejšie a to napriek tomu, že racionálnych dôvodov, prečo byť šťastná bolo omnoho viac, ako tých, prečo byť nešťastná. Vedela som, že zvieratká tomu vedia pomôcť. Chcela som ich tak či tak, ale tento fakt mi napomohol k tomu, aby som začala obzerať inzeráty a pripravovať peňaženku na všetku povinnú výbavu.

Už pár dní pred tým, ako som si mala po nich ísť, som bola neskutočne nervózna, tešila som sa a zároveň som bojovala s pocitom, že som práve spravila neskutočnú hlúposť a teraz kvôli mne budú musieť trpieť oni. Keď do pár dní nenastal pocit "juj, moje zvieratko, neskutočne ťa ľúbim a zjedla by som ťa", i keď som ich mala rada ako takých, cítila som sa zvláštne prázdne, prečo som to vlastne spravila.

A potom to prišlo. Ako si na mňa zvykli a začali pýtať jedlo cez mreže. Ako mi sami od seba vyliezli po ruke až ku krku a tam si spokojne sedeli. Keď som prestrčila náhodnú končatinu do klietky a oni si zo mňa spravili preliezačku. Keď som si uvedomila, že všetok ich osud závisí len odo mňa. Keď som sa rozplakala a oni mi začali oblizovať slzy z tváre a hoci to iste spravili len preto, lebo ich nadchla soľ, pôsobilo to, akoby ma utešovali.

Keď Grimsley ochorel a ja ho musím naháňať a vnucovať mu lieky a strašne sa oňho bojím. Lebo hoci viem, že respiračné ochorenia sú u nich bežné a ak sa zachytia hneď, tak veľmi dobre liečiteľné, stále je tam to čo ak. Čo ak nezaberú preto, lebo nie vždy zje úplne všetko, čo mu podávam. Čo ak bude problém v tom, že je ešte maličký. Čo ak. Čo po tom, že ak práve nespí a nekýcha, pôsobí úplne zdravo. I tak ho pravidelne sledujem v spánku a kontrolujem, či žije. A hrozné je, že i tie lieky mu dajú nanajvýš tri roky života.

Pri tomto všetkom som si uvedomila, že hoci ich mám len niečo vyše mesiaca, mám ich neskutočne rada.

A preto, na odľahčenie, vám ich všetkých predstavím, lebo si to zaslúžia. (Fotodokumentáciu si dohľadajte v albumoch, nejdem riskovať skúšať to dávať sem).

Siegfried - najtmavší, najväčší, najhuňatejší. 

Značkový potkaniak pôvodne menom Latif, čo sa mi ale nepáčilo a hlavne som už mala vymyslené iné meno. Má rodokmeň. Jeho prapraprabka bola Evil Queen. Iná zas Vrodená krása. Otec Bítldžús. Píše sa to síce Betelgeuse ako tá hviezda v Oriónovi, ale výslovnosť je rovnaká. 

Siegfriedko je zo všetkých troch najväčší flegmatik a najväčší maznák. Podľa všetkého aj najochotnejší učiť sa, len keby som ja mala na to toľko trpezlivosti, ako by som chcela mať. 

Podozrievam ho ale, že vie viac, ako sa tvári. Minule mi prebehol po klávesnici a napísal gguuuuuuuugl, takže isto chcel niečo vygúgliť. Plány na ovládnutie sveta alebo tak.

Grimsley - pôvodne takmer tak tmavý ako Siegfried, postupne ale bledne a zrejme raz bude úplne biely. V jednej fáze blednutia mal na hlave srdiečko. Jeho blednutie ma vlastne vystrašilo, lebo začalo to dosť radikálne jeden víkend, čo som bola preč, vrátim sa a Grim je nejaký značne poblednutý. Chvíľu som zapochybovala, či pôvodný Grimsley neumrel a nebola mi podstrčená náhrada, ale keďže sa správa úplne ako predtým a vedela som že môže zosvetlieť, hneď som sa i upokojila. Neskutočný posero, v oboch zmysloch slova.

 Zo všetkých troch je uňho najpravdepodobnejšie, že vás ociká alebo horšie. Keď som ho prvý raz doniesla domov, celý čas sedel v záchodíku a čakal, kým mu tam jeho brat donesie jedlo. Postupne sa osmeľuje, ale i tak rád spí niekde v bezpečnej skrýši. Podobne, pomaly ale isto sa z neho stáva prítulné zvieratko.  Rád sa mi skrýva pod oblečením, ale najradšej to robí pod najspodnejšou vrstvou a povedzme, že mať hlodavca loziaceho po vašom trupe je zaujímavý pocit. 

Trocha popiera tvrdenie o inteligencii potkanov, lebo ako je pekný, tak je aj hlúpučký, ale v odmietaní liekov mu vynaliezavosť nechýba. 

Niles - biely (vlastne bielo-krémový, ale na fotkách to splýva), s červenými očami a dumbo uškami (to sú také tie na boku hlavy, trocha pripomínajú práve slona Dumba).

 Ak sa niekde zbehne nejaká šarapata, môže za to Niles. Ak niekto utečie, lebo našiel priestor medzi mrežami alebo si všimol, že som chvíĺku nechala otvorené dvierka bez dozoru, je to Niles. Dnes stihol prebehnúť celú izbu, zistiť, že vie nejakým zázrakom vyliezť na gauč a nakoniec som ho chytila v otvorenej skrini, sedel mi na kope tričiek a tváril sa, že neľutuje vôbec ničoho. Taký ten Oops, I did it again výraz. Ak by bol dievča, tak ho premenujem na Britney. Grimsleyho brat a ako sa dalo domyslieť, veľký prieskumník.

 Keď som doniesla domov týchto dvoch (Siegfried prišiel o pár dní neskôr), vždy preskúmal kúsok klietky, zdelil Grimsleymu, kde je voda, jedlo a podobne a ten sa pohol zo svojho záchodíka len v jeho sprievode. Pochopiteľne, bolo to veľmi utešené.

Neobsedí a teda maznákovitý potenciál má preto maličký, za to ale človeka vie zakaždým prekvapiť, čo všetko vie spáchať.

 ---
Na záver ešte pozdrav od Siegrfrieda (Grimsley sa bál vyliezť a Nilesa je nebezpečné nechávať bez dohľadu):

bbg gjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjú-úúú

4449+++9++8

=áissXXXXFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFFF




Zdieľaj článok na facebooku
202 odoberateľov
Mielikki

Bohyňa chaosu a podivných životných rozhodnutí. Venujte jej jedlo a pozornosť a odvráti od vás všetky zmätočné situácie na seba. Nikdy nemá čas a preto majstrovsky ovláda prokastináciu. Takmer nikdy nespí. Často sa o sebe vyjadruje v treťom rode.

Komenty k článku

  1. 1
    Moouselet

    hrá sa, že má 1 rok

    :smile:
  2. 2
    Antifunebracka

    28 ročný muž
    go(o)d & (d)evil birdzu

    Ak by bol ten Siegfried taký inteligentný, nepisal by "Google", ale rovno hľadaný odkaz do webbaru!
  3. 3
    Mielikki

    hrá sa, že má 0 rokov
    krajina ľadu, temna a kaktusov

    @antifunebracka
    Dával to do výhľadávača na YT, chcel sa naučiť ako sa to používa. Nie každý je rodená počítačová myš, respektíve potkan
  4. 4
    Drink

    27 ročný muž

    Hlodavce su cesta! (thumbs)