A pak ti príde smutno.

Nie tak obyčajne, akože rozbilo sa zrkadlo. Skôr tak bytostne. Ľudsky, lebo vraj človek nie je zviera. Aj keď tomu neverím. Prosto sa ti nechce ani nadávať. Niečo ako keď po sexe myslíš len na sprchu. Ale nevieš či chceš zmyť zo seba svoju špinu, alebo toho čo nad tebou pred chvíľou vzdychal a nakoniec sa spravil do perín. Bolo to fajn.

Ráno slnko zas vyšlo. Že ho to ešte baví. A že baví ľudí ho obdivovať .... /foťiť!!!/... Celkovo koncept romantiky- západ a východ slnka. Je to úplne bežná vec rovnako ako biologická potreba vyšťať sa. Slnko jednoducho vyjde. Ale niekoho napadlo postaviť ho na piedestál. Mimochodom zaujímavé. Ako sa nezmyselne zbožňuje svit ale zároveň sa tak isto miluje aj západ slnka. Tak čo vlastne chceme ?????

Noc je naj. Hlavne keď je NOV. Mesiac sa neukazuje v pseudosvetle. Hviezdy môžu vyniknúť. Slzy nevidno.

A potom zas zvuk budíka. Keby aspoň zvonil. Moderná doba. Začne hrať rádio. Nejaká moderná odtrhávačka. Alebo aspoň by malo začať hrať. Signál ale nie je. Počuť len hlúpe šumenie. Vlastne je hlúpe ? Možno len rozumne mlží...

Dobré ráno

Zdieľaj článok na facebooku
2 odoberateľov
Milis

Keď som bola malá, myslela som si, že dážďovky padajú z neba spolu s kvapkami. (niekto si na nebi predstavuje anjelov , ja dážďovky-aké rôzne môže byť vnímanie nebies). Že prosto si nažívajú niekde na obláčiku a keď príde ten čas, tak sa spúšťajú s dažďom na zemský povrch a kúpu sa v mlákach. Keby som bola vtedy tušila, že ono sa tie chúďatká v tej vode vlastne topia, možno by som pár ich úbohých životov zachránila. /Ale vlastne na čo ?!/Inak, presne pre tie dážďovky a strach, že mi nejaká dopadne na hlavu som sa bála chodiť v daždi von. Ten pocit 6 cm mokrého živočícha mihotajúci sa vo vlasoch. Toto ma desilo dlhé roky, až som zistila, že dážďovky žijú v zemi, nie na oblohe.myslím, že som k tomu dospela v škole(ďakujem, že som tam mohla chodiť)Totálne to zmenilo môj pohľad na svet. Otočilo ho presne nohami hore.Od tých čias dážď milujem (aj napriek topiacim sa dážďovkám) . Pochopila som, že to, čoho som sa tak bála ,bol len nedostatok informácii skreslených mojou nevedomosťou.

Komenty k článku