V ten deň sa narodili 6 chlapci. Ja jediné dievčatko. Mala som malinkú hlavičku, krásne očká a minimum vlasov. Všetci sa chodili na mňa pozerať a padli aj ponuky na zámenu. Mamka už vtedy prejavila svoju materinskú lásku a nedala ma! Aj napriek tomu, že už doma mala dve škrekľavé detiská a to pomerne odrastené. Priniesla ma teda domov. Tu som začala cuckať materinské mliečko( ako som sa neskôr z kartotéky u lekára dozvedela, trvalo to len týždeň, potom ma dali na „umelák“).
Do piatich rokov som bola doma. Najdlhšie prázdniny plné nič nerobenia a hier. Keby som vtedy čo i len tušila, že je to jediný čas, kedy nebudem mať žiadne povinnosti, užívala by som si ho podstatne viac. No tieto roky preleteli ako voda a ja som bola nútená nastúpiť do pred školského zariadenia. Tam sa mi darilo vinikajúco. Predsa len som vyrastala s dvoma staršími súrodencami, takže som bola vytrénovaná na boj z blízka. No i tento rok prebehol akosi rýchlo. Hry skončili a mňa zapísali do školy.
V škole bolo dobre. Celkom sa mi tam páčilo. Bola som nadšená toľkými novými vecami. Knihy plné zaujímavých vecí , informácii ako čo kedy a kde. Čísla , ktorými sa dali pomenovať peniaze a hneď človek vedel koľko čokolády mu vyjde za narodeninový dar od starkej. Trocha ma ťažila taška, ale to som vyriešila ráznym krokom. Pretriedila som nepodstatné veci a do školy som začala nosiť len to podstatné. Desiatu. To ale už preskakujem. Tieto aktivity sa začali v druhom ročníku. Pár krát ma vyvolali čítať, no pre moju chýbajúcu čítanku mi museli požičiavať spolužiaci ich . Potom to už učiteľku prestalo baviť, tak si zavolala moju maku do školy. Keďže sa však ukázalo, že čítať viem skoro najlepšie zo všetkých mojich spolužiakov a v počtoch ma tiež málo kto prekoná, ostalo to len ako napomenutie. Nezabralo. Knihy som nenosila od toho času už nikdy.
Základná škola prešla veľmi rýchlo. Viac menej bez väčších problémov. Nejaké napomenutia, bitky jednotky a pätky. Nastal čas rozhodnúť sa čo ďalej. Keďže som nebola total hlúpa, podala som si prihlášku na gympel. Čuduje sa svete, zobrali ma. Tam sa mi páči tiež. Najviac sa mi pozdávali skrínky, čo sme každý vyfasovali. Sú veľmi praktické. Dajú sa do nich napchať všetky knihy a aj fľaša nejakej vhodnej kvapaliny na doplnenie tekutín v tele. Neviem prečo, ale dáko som pocítila nutkanie sa angažovať v živote školy. Rozhodla som sa teda najprv pre záujmové krúžky. Prvý na zozname bol šach. Ako jediné dievča to mám ťažké. Alebo ľahké? To je uhol pohľadu. Každopádne sa mi dari Vyhrala som pár miestnych šachových turnajov a tak som sa vybrala aj na okresné a krajské kolá. Šťastena bola lenivá zoskočiť mi z pliec a dopriala mi pocit ťažoby na krku v podobe medailí.
To mi bolo akosi málo. Absolvovala som teda ešte niekoľko súťaží z rôznych oblastí ako chémia, matematika, recitovanie. Tie už bez nejakých väčších úspechov, ale účasť sa počíta.
Tak to som ja... a som rada že som medzi vami
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
foxylady
24. 9.sept. 2016 18:02
"Som tak spokojná so slohovkou, že si ju musím zavesiť na birc"
3
@foxylady určite lepšie ako ked na nastenke vyskoci tvoj plytký status z ktoreho ma kazdy chut grcať ale nikto radsej nic nehovori lebo aj tak by to nemalo zmysel...ludia ako ty su k nicomu...
Napíš svoj komentár