pokúšam sa stvoriť túto báseň.
Pevne verím, že stane sa raz krátkou piesňou,
ktorú bude spievať on, vždy keď bude s ňou...
Pomaly sa snažím písať vážne slová.
Tejto túžbe už ja asi neodolám.
Pokusov o to bolo už príliš veľa.
Preraziť takto v živote vždy som chcela.
Teraz smejem sa takejto myšlienke,
ktorá z času sa čas do mňa prenikne.
Tak ako obyčajná bodka vo vete,
taká maličká cítim sa ja vo svete.
Obdivujem tých, čo túto schopnosť majú,
myšlienkou svojho pocitu sa len tak hrajú.
Dokážu v mysliach bytostí niečo vytvoriť,
snažia sa stále sami seba pokoriť.
Možno aj ja raz toto dokážem,
vtedy sama sebe niečo odkážem.
Potvrdím niečo, čo už dlho v sebe dusím,
ale najprv, než to nastane, iné urobiť musím.
Nezáleží na verši ani na slove.
Ide o to, čo nosí to v sebe.
Myšlienku vtedy vypovedať chcenú,
ktorá možno dnes už nemá cenu.
Tá snaha, ktorá sa obetovať musí...
Dávno mi niečo našepkalo, nech to skúsim.
Nezáleží kto a o čom, či to vôbec vzniklo.
Hlavné je že a aby to nejako vyniklo.
Myšlienky zapadajú samé do seba,
žiadnu vážnosť nemajú pre seba.
Zastaví sa občas myseľ.
Ukončí sa idea.
Vypíše sa pero.
Zhorí ďalší list.
Občas sa to stane - raz to musí prísť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár