čakanie skončilo...

Zdalo sa jej, že sa premiestnila v čase do krásnych 90tych rokov... Sedeli okolo ohňa, žiarivé svetlo plameňov sa im plazilo po tvárach. Slnko už dávno šlo spať za kopce, tie kopce, ktoré už 1000 krát zdolali s ním - s najdôležitejším mužom jej života č. 1. Ten človek tu bol tiež - ako inak - a hral na gitare známe trampské piesne. Mala zavreté oči.

V tých sladkých 90tych rokoch sa jej zdala táto nepísaná povinnosť – každú jednu slnečnú sobotu ráno zbaliť do ruksakov horalku, rožok a fruko a s touto ,,náložou“ sa vydať do lesa - zbytočná. Tam, kde pozná vďaka nemu každý chodníček a odovzdáva toto poznanie jej deťom. Ručička na hodinách sa však musela niekoľko miliónov krát pretočiť dokola, aby v obyčajnostiach pre ňu všedných sobôt našla punc kvality a krásy... Poklad v jednoduchosti. A nieln to. Toľko veľa jej dal, naučil ju lásky k prírode, dobrodružstvu, toľko vecí krásnych a jedinečných... 

Zrazu otvorila oči. Gitara dohrala, otec potreboval namočiť hlasivky vychladeným pivkom. Chcela mu v tej chvíli toľko toho povedať. Z hrdla sa jej však nepredral ani jeden tón.

,,Som na teba hrdý.“

Tá zázračná veta, na ktorú čakala snáď celý svoj život. V jednej sekunde sa jej premietli všetky scény z búrlivého obdobia jej puberty. Zo všetkých jej pádov, omylov, chýb, sklamaní svojich a aj jeho... Zo vzťahov dlhodobých nezmyselných ako aj jednorázových.

V očiach sa jej zaleskli slzy a pozrela na neho. ,,Ďakujem oci,..“

V jeho očiach videla odpustenie, spokojnosť a hrdosť na svoju dcéru. Ich oči si všetko mlčky povedali. Všetko. Bez jediného slovíčka. Čakali na tento okamih obaja neskutočne dlho. A ono to prišlo práve teraz. Gitara sa znova rozozvučala a hneď spoznala známe tóny jej obľúbenej piesne z detstva... To už tiekli slzy cícerkom a leskli sa vo svetle ohňa. Obidvom.




Zdieľaj článok na facebooku
27 odoberateľov
Mimi89

Rovnováha je klíčem ve všem, co děláme. Tancuj celou noc a druhý den cvič jógu. Pij víno, ale nezapomínej na zelený čaj. Jez čokoládu, když to tvé srdce chce a dej si salát, když to tvé tělo potřebuje. Nos vysoké podpatky v sobotu a jdi bosá v neděli. Jdi nakupovat do obchodního centra a pak medituj v ložnici. Žij vysoko i nízko. Nehýbej se i hýbej se. Přijmi všechny své obrazy když jsi a žij svoji autentickou pravdu. Buď statečná, odvážná, spontánní a nahlas, a nech doplnit své schopnosti o trpělivost, skromnost, klid a ticho. Zaměř se na rovnováhu. Vytvoř si svá vlastní pravidla a ať ti nikdo neříká, jak máš podle nich žít...

Komenty k článku